Na prelome


Očakávania a ich napĺňanie sa najviac spájajú so začiatkami nových etáp, období alebo podujatí. Niektoré očakávania sa dajú nastaviť a naplánovať, pretože sú predvídateľné a vieme, čo nás približne čaká. Zvyčajne si vystačíme s krátkym bilancovaním a otvorením novej kapitoly, ktorá má predvídateľný priebeh. Školáci približne vedia čo ich čaká v novom školskom roku. Rodiny, ktoré sú usporiadané vnímajú výzvy, ktoré súvisia s novým rokom či novými situáciami, ktoré si naplánovali, a preto vedia nastaviť ich priebeh.

Solidarita s odstupom
Neočakávané udalosti do tohto spektra nepatria. Je to mimo očakávaní, aby sme počítali s katastrofami, ktoré sú nepredvídateľné a nemožno ich predpovedať. Nie sú z oblasti seizmicky či inak prírodne predvídateľných rizikových oblastí. Život v očakávaní katastrofy by nebol plnohodnotným životom. Hoci asi by sme boli prekvapení, koľko ľudí na svete žije v situácii, kedy sú vystavení nielen nepredvídateľným prírodným katastrofám ale aj úplne predvídateľnej nepohode.

Kvôli ďalšiemu neúrodnému roku, kvôli pokračujúcim mocenským hrám diktátorov a ozbrojených povstalcov, kvôli nekontrolovaným finančným tokom v šedej ekonomike, kvôli organizovanému násiliu zo strany štátnej moci či pololegálnych či ilegálnych zoskupení s mocenskými ambíciami. Títo ľudia žijú v neistote, lebo rátajú s tým, s čím my v našej komfortnej zóne počítať nemusíme. Prečo je tomu tak?

Jednoducho sme si nastavili naše očakávania tak, že svoju situáciu považujeme za štandardný stav. Zvykli sme si na to, čo máme a ako žijeme. Nepočítame s tým, že náš život je rovnako krehký ako život tých, ktorí sa nám zdajú tak nedosiahnuteľne no zároveň aj bezpečne ďaleko. Od chudoby a násilia v odľahlých končinách Ázie a Afriky nás delia bezpečne lesklé stránky časopisov, novín či bezpečný povrch obrazovky či displeja, ktorý je taký kvalitný, že sa nemusíme báť ani toho, že by sa dlhým pozeraním a čítaním jeho znakov poškodil náš zrak. Sme v bezpečí.


Palestínska vlajka v New Yorku
Bezpečie je však relatívnym stavom a príbeh palestínskeho utečenca z roku 2015 sa veľmi podobá príbehu palestínskeho utečenca z roku 6 pred naším letopočtom.

Vlastne je to trochu zamotané, lebo tento palestínsky utečenec a jeho životný príbeh sa stal prelomovým príbehom, no až pri retrospektívnom pohľade. Až spätne sa totiž ukázalo, že jeho život, smrť aj to čo potom začalo je mimoriadnym príspevkom k civilizačnému vývoju. Nedalo sa presne stanoviť, kedy sa narodil.


Preto sa odborníci prikláňajú k názoru, že palestínsky rodák, ktorého poznáme pod menom Ježiš Nazaretský sa narodil okolo roku 6 pred oficiálne stanoveným rokom nula, začiatku nášho letopočtu.

Teda jeho letopočtu.Betlehem je dnes za múrom. Patrí do právomoci Palestíny, ktorej tento rok valné zhromaždenie OSN dovolilo vyvesiť vlastnú zástavu ako nečlenskému pozorovateľskému štátu medzi 193 zástav členských krajín sveta.


Keď Herodes inšpiruje


To, že v živote ide aj o iné veci ako len o momentálnu moc nad takým bezvýznamným územím ako je Palestína nechcel Herodes pochopiť. Preto kolektívne zasiahol a po konzultácii s mudrcami z východu sa rozhodol podľa biblického rozprávania eliminovať potenciálneho konkurenta z Dávidovho rodu. Betlehemský príbeh je príbehom provizórneho narodenia, reálneho úteku a utečeneckého strádania kdesi na dnešnom predmestí Káhiry, kde kresťanská tradícia situovala exilový pobyt Jozefa, Márie a ich Dieťaťa.

Kým sme toto dieťa umiestnili v trendovej umeleckej výbave do našich chrámov a každoročne si pripomíname jeho narodenie, trochu to trvalo. Ale bolo to takto. A zdá sa mi, že aj dnes to takto ostáva. No mierne sa to posúva tým smerom, že máme tendenciu byť tichými sympatizantmi Herodesa. Sme teda asi na prelome. No určite je možné, že som to trochu zjednodušil a aj to, že sa trochu mýlim. Ale naozaj len trochu.

Písané pre časopis DIALÓG december 2015


© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2024   ♦   aomega@aomega.sk