O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Dialóg  > Dušičkové témy?

Dušičkové témy?

 


Začiatok novembra je spojený s návštevami cintorínov, ktoré sú plné blikajúcich svetiel. Každý z nás pozná niekoho, kto už má na cintoríne niekoho veľmi blízkeho. Mnohí z nás už majú skúsenosť s hranicami života a má na cintoríne uložený v osobe blízkeho človeka aj kus svojho vlastného života. Lebo je to jednoducho tak. S každým blízkym človekom odchádza z tohto sveta aj kúsok nás samých. Vtedy s milovaným človekom odchádza v istej forme zo sveta aj kúsok z nás samých.


November je však v istom zmysle slova aj nádychom a reflexiou budúcnosti. Adventné témy sa vo verejnom priestore ani veľmi neohrejú a pozvoľna sa spolu s reklamnými sloganmi celá spoločnosť ocitne vo vianočnej dekorácii, ktorá opäť upriami naše pohľady na to, čo ešte nemáme a čo by sme ešte mohli mať. Kalendár a témy spojené s plánovaním obchodných aktivít a cyklov neriešia to, čo ešte ostáva na stole. Vláda pripravuje rozpočet no ešte predtým informuje o tom, ako si všíma a chráni voličsky významné skupiny. Na svoje balíčky sú upozorňovaní dôchodcovia, zákazníci lekární, regióny či mestá s nedokončenými cestami, ihriskami, školami, ktoré potrebujú nové okná či strechu.

V tomto kolotoči balíčkov opatrení a stratégií, ktoré sú diktované kalendárom a volebnými cyklami ostáva akosi v úzadí fakt, že ľudia, ktorí utekajú práve teraz v státisícoch pred občianskou vojnou a hľadajú možnosť nového začiatku niekde v krajine ďaleko od tej svojej ostávajú nepochopení. S našimi predsudkami sa dívame naďalej na iné kultúry a civilizácie a nechceme pochopiť ich odkázanosť na našu solidaritu. Nielen na obdivuhodné nasadenie tých, ktorí našu spoločnosť vyzývajú k ľudskosti, k boju proti korupcii, k uplatňovaniu spravodlivosti či k postoju občianskej odvahy.



Pri dnešnej miere inštitucionalizácie života nevieme pochopiť, že solidaritu a účinnú spoluprácu pri riešení krízových situácií sme povinní ponúkať svetu aj cez naše štátne inštitúcie v medzinárodných spoločenstvách, ktorých sme členmi na európskej či svetovej úrovni. Dvadsaťšesť rokov otvorenej spoločnosti je už dôvodom na splácanie civilizačného dlhu za slobodu, demokraciu a tú mieru integrácie, ktorej sa máme možnosť tešiť. Projekt európskeho spoločného domu nás zastihol v období, počas ktorého sme mohli zažiť jeho hviezdne momenty. Pád železnej opony, rozširovanie spolupráce a významná miera otvorenosti zmenili Európu na nepoznanie.

Cestujeme po celom kontinente a cítime sa v Európe ako doma. Naše deti študujú v rôznych európskych krajinách a majú diplomy zo svetových univerzít. Pracujú po celom svete. Komunikujú so svojimi priateľmi doma i v zahraničí najmodernejšími technológiami a v globálnej dedine sa nestratia. Komerčné i nekomerčné médiá prinášajú správy aj propagačné či reklamné informácie o tom, z ktorého operačného programu EÚ prišli prostriedky na stavby či rekonštrukcie.

Kvalita nášho života je úzko spojená s hodnotami demokracie, ku ktorým patrí sloboda pohybu aj ekonomická sloboda. Aj mena, na ktorej sa striedajú slovenské, talianske, nemecké, francúzske ďalšie európske motívy. Je to naša mena. Nie toto nie je samozrejmosť. Lebo totalita je aj cestou k zotročovaniu a biede či falošne budovanej ilúzii rovnosti. A dobre ukrytého papalášizmu. Novembrové udalosti pádu berlínskeho múru a železnej opony sú preto aj povinnosťou vnímať aj to, ako dochádza dych aj našej ochote vnímať v našich malých dejinách aj veľké dejiny a začiatky či konce, ktoré významne zasahujú do nášho dneška. A prečo.

Exponenti československého režimu koncom roku 1989 už neverili komunizmu. Napriek tomu, že nakupovali kapitalistický tovar v socialistických podnikoch zahraničného obchodu a cestovali po celom svete a užívali si slobodu, nevedeli ju dožičiť tým, ktorých nechávali strieľať na hranici alebo ich prenasledovali kvôli slobode, po ktorej nielen túžili ale ju aj chceli pre všetkých. Tu u nás, kde sme boli doma.

Ak tu opäť začínajú rásť ploty, je len zaujímavé, že ich prvými staviteľmi sú ideoví pokračovatelia komunistickej strany. Jej bývalí členovia, ktorých spájalo nepriateľstvo voči akejkoľvek forme slobody ducha či myslenia a slova... Ich propagande raz poslúžili zlí kapitalisti, kulaci či disidenti, pred ktorými ako nepriateľmi ľudu úspešne ubránili krajinu, ktorej sa chceli zmocniť. Dnes nám sľubujú ochranu pred utečencami, ktorí našu krajinu zďaleka obchádzajú. Nie je to dôvod na ostražitosť aj takto v novembri?

Písané pre časopis DIALOG november 2015

 

 

 

späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo