Sme v tom spolu so svetom

Zdá sa, že Slovensko, Európa aj svet rieši dnes tie isté dilemy. V zdanlivo slepej uličke, ktorá vznikla ako dôsledok kritických procesov v ekonomickej, politickej, etickej aj hodnotovej oblasti sa procesy, ktoré sledujeme za morom, na starom kontinente či na britských ostrovoch čímsi nápadne podobajú. Tým sme sa nečakane dostali na svetovú úroveň. Nespravili sme pre to však takmer nič. Len sme sa akosi všetci posunuli od zodpovednej reflexie dostali na úroveň ľahkovážnej straty pamäti.

Ak reflexiu prítomnosti vo svetle minulosti ponechá spoločnosť ľuďom, ktorí si účelovo nič nepamätajú, dostáva sa do nezávideniahodnej situácie. Minulosť tým stráca takpovediac etickú dimenziu. Lepšie by však bolo povedať, že sa deje niečo závažnejšie. Lebo nepamätať si účelovo niektoré dôležité etapy dejín ľudstva, komunity, štátu, vlastnej rodiny či strany alebo si selektívne pamätať len niečo, znamená žiť v lži. Relativizovaním historických skutočností a ich ponechávanie na historikov sa celý proces zrelativizuje ešte o čosi viac. Historická skutočnosť a pravda sa totiž môžu rozchádzať. A tí, ktorí majú záujem na rekonštrukcii histórie a jej falšovaní sa o tento rozchod historickej skutočnosti s pravdou veľmi významne usilujú. Ide vlastne o reset pamäti národa či ľudstva.

Keď Donald Trump hovorí o plote, ktorý postaví na južnej hranici Spojených štátov amerických a ak niečo podobné dokonca v prítomnosti kamier v čase vrcholiacej predvolebnej kampane predvádza na hranici dvoch krajín, ktoré žijú v Schengenskom priestore premiér a minister vnútra krajiny, ktorá sa pýši svojim kultúrnym dedičstvom spojeným s príchodom kresťanských misionárov musíme sa pokúsiť hľadať korene takýchto postojov.

Prečo sa krajina, ktorá sa stala domovom miliónov imigrantov z celého sveta dnes, bojí imigrantov? Prečo sa krajina uprostred európskeho kontinentu so zanedbateľnou rozlohou aj počtom obyvateľov s podobnou motiváciou bojí prijať inšpiráciu sebavedomých európskych krajín, ak sa nebála prijať solúnskych vierozvestcov? Prečo sa katolícke Poľsko rozhodlo v takej veľkej miere ísť cestou úzkoprsého nacionalizmu a odmieta univerzálny charakter spoločného demokratického progresu a dozrievania?

Odpovede na tieto otázky nám ponúkajú konšpiračné médiá aj populistické názorové zoskupenia. Tie v tomto egoistickom ústupe od univerzálnej zodpovednosti a spolupráce k ochrane národných záujmov vidia príležitosť presadiť svoje zištné ciele. Miera spolupráce a prepojenia dnešného sveta a kultúr dosahuje už takú úroveň, že sa stáva v istej miere nezrozumiteľnou. V spoločnosti žije veľa ľudí, ktorí tomuto vývoju nerozumejú, lebo mu rozumieť nemôžu či nechcú. Je to jednoducho aj kvôli tomu, že cestovať, študovať či mať ozajstný kontakt s inými kultúrami zatiaľ mať nestihli, alebo jednoducho oň záujem nemajú.

Je preto v istom zmysle jednoduchšie byť zahľadený len do seba a v komplexnom svete prestať mať záujem deliť sa s inými. V čase, keď vieme o svete a ľuďoch v ňom tak veľa, ako my dnes, je však nevyhnutné začať vnímať svet ako stretnutie mnohých kultúr, pováh a sŕdc. Globalizácia či univerzalizmus je len moderná výzva dávnej Izaiášovej ambície prekuť meče na viničné nože a nastoliť obdobie, kedy batoľa bude môcť pokojne ležať vedľa nebezpečných zvierat.

Útek od univerzalizmu a spoločného hľadania riešenia dnešného položenia Európy či sveta je preto aj útekom do obdobia pred náš letopočet. Keď byť židom, mužom či slobodným človekom bolo zdrojom privilégií a o jednote v mene čohosi vznešenejšieho sa hovoriť nedalo. Ak dnes už niet týchto rozdielov, ktoré boli zdrojom diskriminácie a nadradenosti, je to aj ovocím pochopenia, že telo ľudstva má v organickej jednote rôzne orgány, podoby a funkcie.

Ak sa na začiatku leta stane Slovensko predsedajúcou krajinou Európskej únie, má pred sebou práve túto úlohu. V hviezdnom období svojich dejín by malo vrátiť Európe a svetu tú nádej na budúcnosť, ktorú jemu priniesli dejiny v slovách a postojoch Solúnskych bratov. Áno je to výzva. No zároveň je to aj skúška správnosti toho, či v nás prevládne pohanský strach alebo veľkodušnosť biblického univerzalizmu, ktorý k nám prišiel. Z cudziny. Z vtedajšieho Grécka. 

Písané pre časopis DIALOG 6-7/2016