Koniec “kresťanského antisemitizmu”
Za skutočne revolučné sa oprávnene považuje aj to, čo Koncil povedal k vzťahom medzi kresťanmi a židmi. Konciloví otcovia tým urobili, ako ste to v roku 1975 povedali v jednom svojom prejave na Viedenskej univerzite, záverečnú čiaru pod “kresťanským antisemitizmom”, ktorý používal kresťanstvo iba ako ochranný plášť.
Koncilové výpovede k židovskej otázke vo štvrtom článku dokumentu o vzťahu k nekresťanským náboženstvám vznikali počas dlhého procesu dozrievania. Na máloktorom poli bolo potrebné odpratať toľko trosiek ako v oblasti vzťahov medzi kresťanmi a židmi. Kým bola moc na strane kresťanov, v minulých storočiach veľmi často pripisovali židom mnohé zlá. Kým však viera v Boha ešte formovala západnú spoločnosť a jej duchovný svet, ešte existovali pre rozpory medzi židmi a kresťanmi aspoň nejaké spoločné podklady.
V Európe, sebauspokojenej vierou v tento svet a rastúcou sekularizáciou, potom vznikol zo zhluku rôznych motívov onen blud, ktorý z rasistických dôvodov utláčal a ničil nespočetné množstvo ľudí pre ich židovský pôvod. Kresťania si musia s ľútosťou priznať, že nemálo z nich sa dalo pomýliť duchom času, a tým prispeli k vzostupu tohto bludu. Došlo k tomu, hoci antisemitizmus – toto slovo vzniklo v 19. storočí – chcel v “židoch” v konečnom dôsledku zasiahnuť aj vieru kresťanov. Na Koncile sa zaiste všetci veľmi rýchlo zhodli na odmietnutí antisemitizmu. Pre mnohých katolíkov však bolo ťažké náhle zmeniť myslenie a pripísať istú spoluvinu na strašných pogromoch aj Cirkvi ako takej.
V Európe, sebauspokojenej vierou v tento svet a rastúcou sekularizáciou, potom vznikol zo zhluku rôznych motívov onen blud, ktorý z rasistických dôvodov utláčal a ničil nespočetné množstvo ľudí pre ich židovský pôvod. Kresťania si musia s ľútosťou priznať, že nemálo z nich sa dalo pomýliť duchom času, a tým prispeli k vzostupu tohto bludu. Došlo k tomu, hoci antisemitizmus – toto slovo vzniklo v 19. storočí – chcel v “židoch” v konečnom dôsledku zasiahnuť aj vieru kresťanov. Na Koncile sa zaiste všetci veľmi rýchlo zhodli na odmietnutí antisemitizmu. Pre mnohých katolíkov však bolo ťažké náhle zmeniť myslenie a pripísať istú spoluvinu na strašných pogromoch aj Cirkvi ako takej.
Konciloví otcovia sa po mnohých vysvetľovaniach rozhodli zaradiť do svojho vyhlásenia aj Confiteor: “Cirkev, ktorá odsudzuje každé prenasledovanie proti komukoľvek, vo vedomí svojho spoločného dedičstva so židmi ..., vyslovuje svoje poľutovanie nad nenávisťou, prenasledovaniami a prejavmi antisemitizmu, kedykoľvek sa ony vyskytli z ktorejkoľvek strany proti židom” (Nostra aetate, čl. 4).
Zaujal Koncil výslovne aj stanovisko k obžalobe židov z bohovraždy, ktorá im bola vyčítaná od najstarších čias Cirkvi?
Konciloví otcovia jasnými slovami zavrhli tieto pseudoteologické dôvody antisemitizmu, a to touto schválenou formuláciou: “A hoci židovské vrchnosti a ich prívrženci nástojili na smrti Kristovej, predsa nemožno pripisovať všetkým vtedajším židom bez rozdielu a ani dnešným židom to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení.”
– Pri historickom pohľade sú za Ježišovu smrť zodpovedné tri skupiny ľudí: malá vplyvná skupina (veľrada), jeden rímsky úradník a jeden splnomocnený Sýrčan, ktorý patrili k desiatej légii, čo bola vyslaná do Palestíny. Kristus však, ako to zdôrazňuje koncilové vyhlásenie a nepretržité učenie Cirkvi, “dobrovoľne podstúpil svoje umučenie a smrť z nesmiernej lásky, a to za hriechy všetkých ľudí”, za hriechy nás všetkých, a nielen za hriechy židov. Pri teologickom pohľade je teda nesprávne vznášať proti židom obvinenie z bohovraždy. Preto sa Koncil pri konečnom zostavovaní textu už vôbec touto námietkou nezaoberal.
Centrálnu výpoveď koncilového textu je potrebné vidieť skôr tam, kde, nasledujúc úvahy apoštola Pavla, zdôrazňuje, že židia nesmú byť nikdy označovaní za odvrhnutých Bohom. Božie dary milosti, jeho láska a jeho povolanie sú neodvolateľné. Jednoznačné stanovisko Koncilu týmto podporuje snahy teológov, ktorí boli často z rôznych strán obviňovaní. Títo, ako napr. vedúci Pápežského biblického inštitútu a neskorší kardinál Bea, na základe poznania celej Biblie už v čase národného socializmu poukazovali na spoločné korene židov a kresťanov. Výpovede Koncilu, ktoré znejú tak novo, ani v tomto bode neznamenajú v nijakom prípade zrieknutie sa dávneho Zjavenia; oveľa skôr slúžia na to, aby na konci jednej epochy bezprávia voči príslušníkom vyvoleného národa bolo v našich časoch naplno vysvetlené posolstvo Biblie.
(pokračovanie)
Jacob Kremer - Franz König: Jetzt die Wahrheit Leben
© translation Miro Kocúr
Aktualizované 14. 5. 2009
– Pri historickom pohľade sú za Ježišovu smrť zodpovedné tri skupiny ľudí: malá vplyvná skupina (veľrada), jeden rímsky úradník a jeden splnomocnený Sýrčan, ktorý patrili k desiatej légii, čo bola vyslaná do Palestíny. Kristus však, ako to zdôrazňuje koncilové vyhlásenie a nepretržité učenie Cirkvi, “dobrovoľne podstúpil svoje umučenie a smrť z nesmiernej lásky, a to za hriechy všetkých ľudí”, za hriechy nás všetkých, a nielen za hriechy židov. Pri teologickom pohľade je teda nesprávne vznášať proti židom obvinenie z bohovraždy. Preto sa Koncil pri konečnom zostavovaní textu už vôbec touto námietkou nezaoberal.
Centrálnu výpoveď koncilového textu je potrebné vidieť skôr tam, kde, nasledujúc úvahy apoštola Pavla, zdôrazňuje, že židia nesmú byť nikdy označovaní za odvrhnutých Bohom. Božie dary milosti, jeho láska a jeho povolanie sú neodvolateľné. Jednoznačné stanovisko Koncilu týmto podporuje snahy teológov, ktorí boli často z rôznych strán obviňovaní. Títo, ako napr. vedúci Pápežského biblického inštitútu a neskorší kardinál Bea, na základe poznania celej Biblie už v čase národného socializmu poukazovali na spoločné korene židov a kresťanov. Výpovede Koncilu, ktoré znejú tak novo, ani v tomto bode neznamenajú v nijakom prípade zrieknutie sa dávneho Zjavenia; oveľa skôr slúžia na to, aby na konci jednej epochy bezprávia voči príslušníkom vyvoleného národa bolo v našich časoch naplno vysvetlené posolstvo Biblie.
(pokračovanie)
Jacob Kremer - Franz König: Jetzt die Wahrheit Leben
© translation Miro Kocúr
Aktualizované 14. 5. 2009
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
