Dojem je dôležitý

 

Prepis textu podcastu, ak radšej čítate...
 

Prípad a povaha sporu medzi prezidentom Kiskom a premiérom Ficom má jednu vážnu dimenziu. Osobné príbehy sú dôležitejšie ako abstraktné traktáty. Ľudia vnímajú osobnosti a ich nositeľov a preto už známy stratég Nicolo Machiavelli hovoril o tom, aké je dôležité aby vladár vzbudzoval dojem morálneho človeka. Áno presne tak: nie je dôležité, či je politik skutočne morálny, musí však vzbudzovať dojem morálnosti. Tento názor je známy 500 rokov a nebol konfrontovaný s mimoriadne presnými metodológiami, ktoré skúmajú volebné nálady a preferencie populácie. Dnes však nie je vôbec komplikované zistiť čo si ľudia myslia a aké riešenia v dnešnej ére globálneho vkusu uprednostňujú.

Dnešní šéfovia politických strán na Slovensku rezignovali na ašpiráciu byť skutočnými lídrami. Neurčujú témy a v prípade, keď sa verejnosť rúti očividne nesprávnym smerom nik z nich nevie uvážlivo a múdro povedať, že naše tradície, výchova a viera stoja predsa na solidarite, láske a obete nie na egoizme, nenávisti a zákone džungle. Verejná debata, komunikácia aj spôsob ako sa dostávame k riešeniam sa tak dostávajú na stránky novín a monitory elektronických médií v tejto podobe.

Výrečný šéf strany si zistí, čo si verejnosť o tej ktorej téme myslí. Zároveň sa aj on sám zmieri s tým, že hovorí niečo, čo mu neverí celkom ani on sám. Pragmaticky zabudol na to, čo mu hovorili doma keď išiel na birmovku. Ako sa napríklad dospelý a zrelý človek musí postaviť väčšinovému nevkusu a ako sa väčšina môže mýliť. Alebo čo mu v ďalekej cudzine hovorili rodičia, ktorí z komunistického raja práve emigrovali a ako boli odkázaní ako ekonomickí migranti v slobodnej časti sveta odkázaní na solidaritu a podporu nemeckého sociálneho a solidárneho systému. Ľudia nechcú cudzincov, ľudia nechú migrantov, ľudia nechcú maďarov, cigánov, homosexuálov, liberálov, ľavičiarov. A preto ľudí netreba dráždiť vysokými nárokmi. Treba vyhovieť ich inštinktom, lebo volebná preferencia je patrónkou nášho úspechu. A tak šéfovia politických strán a hnutí nehovoria to, čo je nepopulárne. Stálo by ich to, čo oni vnímajú ako úspech a šancu na opätovné zvolenie.

Kvalitatívna analýza dnešnej politickej situácie hovorí však niečo iné ako preferencie šéfov strán, ktorí hovoria primárne to, čo chce verejnosť počuť. Skutočný líder a vizionár vie a vidí aké sú dlhodobé perspektívy vývoja, ktorému čelíme. Nastavuje svojimi slovami a správaním pravidlá a štandardy. Latka, ktorú svojou komunikáciou verejní činitelia posúvajú nahor alebo nadol sa stáva mierou kvality postojov členov spoločnosti. Bežných mužov a žien, ktorí v nich vidia nielen volených zástupcov, ale aj svoje vzory. Stotožňujú sa sa nimi, spájajú s ich slovami svoju budúcnosť aj budúcnosť svojej obce, mesta, firmy. Školy, kam chodia ich deti, či nemocnice, kde sa budú liečiť.

Z dlhodobého hľadiska je výsledok takejto nevraživosti a krátkozrakej snahy znemožniť svojho politického rivala tým, že ho stiahnem na svoju úbohú úroveň v úplnom protiklade s tým čo hovorí Nicolo Machiavelli. Vladár musí byť v očiach svojich poddaných morálnym človekom. Musí sa o tento dojem snažiť. Ak namiesto tejto snahy ostáva už len stratégia všetkých ostatných strhnúť do všeobecnej frustrácie a špiny, ostane zrejmý len jeden fakt. Sám sa takto vladár nielenže neočistí ale aj krajinu otrávi toxickou náukou o tom, že pravdivosť a poctivosť sa neoplatí už ani predstierať.

Tým sa vladári stavajú sami proti svojim dlhodobým záujmom. Skôr či neskôr sa totiž poddaní rozhodnú svoje preferencie zmeniť. Demokracia je však pascou v tom, že väčšinu môže náhle získať nečakane napríklad luza, ktorá bude volať po ukrižovaní. A to je odvrátená strana personalizácie politického zápasu, ktorá sa vedie takto nepoctivo len na základe preferenčných nálad. Tie sa totiž menia. Myslia na toto aspoň tí lídri či obyvatelia Slovenska, ktorí sa pri sčítaní ľudu hlásia k členstvu v niektorej z registrovaných cirkví a náboženských spoločností?



© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2018   ♦   aomega@aomega.sk