Politika je špinavá

  
 


Prepis textu podcastu, ak radšej čítate...



Predstava špinavej politiky je dnes rozšírenou medzi ľuďmi rôznych generácií. Morálne autority si hľadáme skôr inde ako v prostredí verejného života či politického boja. Politici sú v našom vnímaní skôr vnímaní ako účastníci v súťaži krásy. Volá sa to v politike popularita. Ten, komu sa podarí dosiahnuť najvyššie čísla a percentuálny podiel na trhu, je najlepší. Dostať sa k tomu, ako človek uvažuje, čo si skutočne váži a na čom mu záleží je v tejto súťaži krásy takmer nemožné.

Keď uvažujem často o tom, ako sa v tomto všeobecnom znechutení dá využiť ten fakt, že podľa údajov zozbieraných agentúrou Focus na prelome mája a júna 2017 sa 78% obyvateľov Slovenska cíti príslušníkom nejakej cirkvi alebo štátom registrovanej náboženskej spoločnosti, narážam veľmi často na jednoduchú predstavu či skôr názor. Politika je jedna vec a moja osobná viera je niečo iné. Cirkev a politika k sebe nepatria. Kresťanská duchovnosť, kresťanské obrodné či reformné hnutia ale už aj prvé židovské komunity, ktoré boli nazvané podľa Ježišovho titulu Kristus – Pánov pomazaný – kresťania však má vo svojom rodnom liste veľmi silný politický rozmer. Starosť o vlastnú spásu musí byť v súzvuku s Ježišovým posolstvom ohľadom toho, že Božie kráľovstvo je už tu.

Žalmista už pred Ježišovým príchodom do dejín ľudstva písal o tom, že otváranie očí slepým, dvíhanie skľúčených či láska k spravodlivým ľuďom, sirotám, vdovám cudzincom či inak sociálne znevýhodneným ľuďom je Božou prioritou. Ako to teda je? Je to jednoducho veľká výzva stať sa soľou zeme a svetlom sveta. Nájsť tie správne slová a prístup, aby sa naša viera neobmedzila len na takpovediac liečiacu a terapeutickú látku pre ubolených a utrápených.

Máme mať odvahu ako to popisuje pápež František stať sa poľnou nemocnicou. Máme mať odvahu zašpiniť si topánky. Nie však amorálnym konaním, prispôsobovaním sa tomuto svetu a kompromismi so zlom. Ak teológ Johann Baptist Metz či exegéti vidia v mystike výzvu k intenzívnejšej starostlivosti o tento svet, je na nás tu a teraz pokúsiť sa to rozmeniť na drobné. Je dosť možné, že 78% tých, ktorí sa hlásia na Slovensku k nejakej cirkvi celkom dobre nerozumejú tomu, čo to v praktickom najhlbšom zmysle slova znamená. Alebo skôr, čo by to znamenať malo. Alebo aspoň, čo by to znamenať mohlo. Je celkom jasné, že posolstvo evanjelia je náročné a ostať mu verný napriek lákadlám pohodlného a skratkovitého sebeckého riešenia problémov tohto sveta nie je jednoduché. Je tu však dosť veľa ľudí, s ktorými sa o tom dá na základe evanjeliového posolstva rozprávať.

Dá sa o to oprieť, že sa predsa hlásia k inštitúcii, ktorá sa počas dejín významne pričinila o premenu sveta, kde boli otroci a bezprávie na svet, v ktorom hovoríme o ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Boli to Skutky apoštolov, ktoré priniesli prvú správu o tom, ako mali kresťania všetko spoločné, prinášali každému to čo potreboval a skladali to k nohám galilejských rybárov. Mužom, z ktorých sa stali apoštoli.

Dnes to znamená samozrejme niečo iné. Máme iné formy organizácie spoločnosti. Máme k dispozícii technológie, sociálne siete a médiá. Je to skvelá príležitosť použiť ich na šírenie posolstva, že sa máme okolo čoho zjednotiť. Nielen v duchovných komunitách a pri náboženských témach. Evanjelium už zmenilo tento svet. 


V dejinách aj inštitúcia, ktorá ho hlásala musela prejsť nejednou reformou. 500 rokov takej jednej reformácie si práve kresťanstvo pripomína. Tak ako kresťanstvo mení svet, ta aj ono samo dozrieva vždy k novej reflexii nových skutočností. Nové odpovede na staré otázky sú stále nedostatkovým tovarom. No o to žiadanejším. Je to vlastnej aj výzva očistiť to, čo je špinavé. Vrátane nášho verejného priestoru, ktorého súčasťou je aj tá špinavá politika.



© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2018   ♦   aomega@aomega.sk