Ako Richard Sulík nepochopil feedback

 Ak niekto nadobudne informovanú istotu, že ktosi je fašista, tak to o ňom môže povedať. Ak sa v konkrétnom prípade začnú používať zovšeobecnené ospravedlňujúce argumenty, tak potom všetko je relatívne a každý je len taký malý huncút.

V spore Havran – Sulík ide o konkrétny názorový spor dvoch ľudí, v ktorom jeden z nich upozornil na nápadnú podobnosť konania Haidera, Fortuyna a Sulíka. Toto by sme mali uniesť, aj keď je nepríjemné stavať sa na niečiu stranu. A mal by to vedieť uniesť aj politicky nekorektný Richard Sulík. Pravé meno je pravé meno, nie?

Tu ide o konkrétne, nie zovšeobecňujúce tvrdenie. Michal Havran vo svojom konštatovaní nenapísal, že všetci sú fašisti. On porovnal konanie známych západoeurópskych politikov s konaním Richarda Sulíka a na základe podobností skonštatoval, že napriek nálepke liberálov sa skôr podobajú na fašistov. S tým, že otvorene sa k tomuto smeru nepriznajú, preto to adjektívum „trápnučký“.

Aj autor týchto riadkov je opatrný, a hoci pred časom organizoval aj verejný míting odmietajúci fašizovanie spoločenského života, nevidí fašistov všade. Od roku 2008, keď sme ten míting na Rybnom námestí zorganizovali po jednej Sokolovej zádušnej omši za Tisa, pri ktorej držali Tisove prezidentské štandardy chlapci zo Slovenskej pospolitosti, prešlo osem rokov. V parlamente sú bývalí členovia Slovenskej pospolitosti, dnes ako členovia Kotlebovej ĽSNS. Toho istého Kotlebu, ktorý sa ako vodca Slovenskej pospolitosti nechal požehnať arcibiskupom Sokolom. Tí, ktorí vtedy na to upozorňovali, mali, bohužiaľ, pravdu a proces fašizácie politického spektra sa merateľne rozširuje. Niektorí hovorili o zbytočnom šírení poplašnej správy, lebo oni sú len takí huncúti...

Fašizuje sa nám spoločnosť, a niekto za to nesie zodpovednosť. Fašizmus má svojich otvorených nositeľov aj svojich skrytých – vedomých či nevedomých – misionárov. Fašizmus nepadá z neba, niekto ho tu implementuje a pripravuje mu znecitlivovaním uší bežnej populácie pôdu, aby zapustil hlbšie a pevnejšie korene.

Tak o tom treba povedať jasné slovo, že šírenie nenávisti a vyvodzovanie kolektívnej zodpovednosti za našu momentálnu nepohodu aj vážne problémy nenesú sýrski migranti, ani afganskí utečenci, ani naši Rómovia či akísi Chazari, Arabi, Američania, ilumináti, liberáli či židia. Obráti sa to totiž v konečnom dôsledku proti nám ako celku aj jednotlivcom.

Robí to Ján Benčík s kotlebovcami. Hovorí o ich konkrétnych postojoch, vyhláseniach a názoroch a ukazuje na ne. Michal Havran na to upozornil v súvislosti s populizmom Richarda Sulíka, ktorý v sebe nesie fašizoidné črty, keď hovorí o tom, ako sa prišiel na Slovensko skryť ku kresťanom pred moslimami, ktorým ho vystavili jeho rodičia, keď emigrovali do Nemecka za ekonomickou prosperitou a slobodou. Alebo vtedy, keď nechce byť súčasťou spoločného riešenia globálnej výzvy, keď nevidí, ako jeho konanie prestáva byť na rozoznanie od konania a vyhlásení otvorených xenofóbov, rasistov a nacionalistov v zelených tričkách.

Je fajn, ak Richardovi Sulíkovi prekáža, že ho niektorí ľudia vnímajú ako ďalší odtieň hnedej. Je mu určite jasné, že nie je možné byť tak trochu fašistom a tak trochu demokratom. Preto sa rozhodol brániť... To, že ho niekto označil v rámci jeho politickej dráhy, postojov a vyjadrení za podobného Haiderovi či Fortuynovi a jemu sa to nepáči, je na celom prípade jediné pozitívum.

To, aby sme videli a postrehli aj rozdiely, ktoré by dali vyniknúť tomu, že hlboko v ňom sú aj črty a hodnoty zodpovedného politika, ktorý si ctí pluralitný politický systém aj pestrosť názorov a nevezie sa len na vlnách populistických vzopnutí, je však len a len v jeho rukách. Súd tento jeho deficit nezahladí, ani keby ho vyhral. Hoci aj keď si to zrejme neuvedomuje, ako liberál a predseda strany vysoko prehráva. No a to som mu niekedy napriek tomu, že som ho nikdy nevolil, celkom úprimne držal palce. Fašizácii politického diskurzu pomáhajú totiž všetci tí, ktorí sa pri takejto radikalizácii nechajú strhnúť lacnými populistickými praktikami, aj tí, ktorí sa na to len tak prizerajú a rozmýšľajú akademicky o tom, či už to je fašizmus, alebo je to len primitívna hrubosť či hlúposť.

Nevedieť, že politik svojou nekultúrnosťou dláždi cestu systémovému zlu, je hrubým zanedbaním jeho povinnosti byť ambasádorom lepších riešení, ktoré tejto spoločnosti dávajú nádej a budúcnosť s rovnakými šancami pre všetkých. Poučení prípadom toho, ako Slováci už raz akceptovali väčšinovo systémové zlo ľudáckeho či komunistického režimu len preto, lebo nedomysleli, kam ich chvíľkové „zlyhanie“ a podcenenie huncútov, ako boli Tiso, Mach či Tuka, môžu doviesť a potom aj doviedli, by sme preto mali byť aj ostražití.

Nezovšeobecňujem, nie všetci sú fašisti. Pán Sulík napríklad nechce utečencov hneď strieľať. To, samozrejme, oceňujem. Niektorí z politikov sú však fašistom, ktorí sa za toto označenie nehanbia, ideovo nebezpečne blízko. Je to nepríjemné, ale treba povedať sem-tam aj ich mená. Je to taký feedback, pán Sulík. Skúste to premyslieť.

DennikN 27. 12. 2016




© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2024   ♦   aomega@aomega.sk