Imigranti, kresťania a krach multikulturalizmu

Európou obchádza strašidlo multikulturalizmu. V sobotu 16. októbra nemecká kancelárka Merkelová povedala po stretnutí s tureckým premiérom, že koncept multikultúrnej spoločnosti v Nemecku úplne zlyhal. Mesiac predtým 15. septembra uplynulo od zavedenia legislatívy, ktorou sa nemecká spoločnosť chcela účinne vymedziť voči židovskému etniku Norimberskými zákonmi, sedemdesiat rokov. Na jej konci stáli koncentračné tábory.

Práve tam videla paralelu európska komisárka Reddingová. Pri pohľade na to, čo sa dialo s rumunskými a bulharskými Rómami vo Francúzsku toto leto, použila práve prirovnanie k vojnovým deportáciám. Francúzov sa to prirodzene dotklo. No ukázalo sa, že minister pre imigráciu Eric Besson nebol oboznámený s dnes už preukázateľne problematickými direktívami, podľa ktorých voči Rómom postupovala francúzska polícia.

Nicolas Sarkozy bol 8. októbra vo Vatikáne vysvetľovať svoj postoj voči Rómom. Francúzske úrady ich začali deportovať v lete na základe obežníka ministerstva vnútra so silnými rasistickými indíciami.

Angela Merkelová si však pri slovách o zlyhaní multikulturalizmu uvedomuje, že nemecké hospodárstvo a spoločnosť potrebuje prísun odborníkov zo zahraničia. Domáce ľudské zdroje sú v tomto smere obmedzené.

Je rasizmus hriech?
Celej debate o multikulturalizme chýba etická a hodnotová rovina argumentácie. Kto však sedel na severe Talianska ako spovedník v spovednici, neraz počul pri vyznaní hriechov aj priznanie k fyzickému násiliu na Maročanoch, Afričanoch či iných cudzincoch.

Milánsky kardinál Dionigi Tettamanzi nepatrí medzi progresívnych predstaviteľov rímskeho katolicizmu. Venoval sa odborne morálnej teológii a stál pri zrode viacerých pápežských dokumentov z oblasti katolíckej morálnej náuky, ktoré sú označované ako konzervatívne (napríklad Evangelium Vitae či Veritatis Splendor).

O to viac zaujme jeho pozícia voči praktickému multikulturalizmu na severe Talianska. Separatistická a otvorene protiimigrantská Liga Severu - Lega Nord - má v Miláne silné pozície a kardinálova pozícia sa jej predstaviteľom, pochopiteľne, nepáči.

Keď sa viera mení na občiansky postoj
Počas bohoslužby v milánskej katedrále 3. októbra povedal, že zvlášť kresťania nesmú zneužívať tému imigrácie na rozpútavanie negatívnych nálad voči cudzincom. Milánsky kardinál sa téme imigrantov a podpore ich integrácie do života spoločnosti pravidelne venuje vo svojich verejných vystúpeniach už niekoľko rokov. Tettamanzi sa nedotýka svojimi slovami len teoretických tém viery.

V čase, keď sa v Nemecku v polarizovanej debate zaoberajú tureckou menšinou či keď francúzska vláda horúčkovite pracuje na zosúladení vlastných, už priznaných rasizmom motivovaných protirómskych opatrení s legislatívou Európskej únie, ide aj o čosi viac. Ide mu o praktické a autentické kresťanské a občianske postoje.

Počet cudzincov sa v Miláne za posledné desaťročie zdvojnásobil.

Tettamanzi sa však otvorene pýta, či môžeme deti migrantov nazývať cudzincami, ak sa narodili už v Miláne a hovoria perfektne po taliansky. To analogicky platí aj pre milióny nemeckých Turkov.

Etický problém
Tieto verejne prezentované pozície úradného predstaviteľa cirkvi sa nestretli s porozumením predstaviteľov strany vládnej koalície Ligy Severu. Tí sa na čele s jej lídrom Umbertom Bossim netaja nepriateľským postojom voči imigrantom.

Niektorí talianski kresťania a kardinál Tettamanzi považujú rasizmus a xenofóbiu za hriech a etický problém a neboja sa o tom ani verejne hovoriť. Dostávajú sa tým do konfliktu so súčasnými vládnymi rímskymi stranami a ich lídrami.

Kde sa na tejto mentálnej mape nachádza Slovensko či jeho kresťania, tušíme všetci. Ukazuje sa však, že potreba zaujať postoj k spolužitiu rôznych kultúr nie je teóriou a nie je výmyslom liberálov. Je to aktuálna domáca úloha pre zodpovedných obyvateľov európskych miest.

Na imigráciu a na tých „iných" sa dá dívať aj tak, ako sa o to pokúša inokedy konzervatívny milánsky kardinál. Neprekážala by mu ani milánska mešita a otvorene vyjadruje svoj názor, že v moslimských štvrtiach by mali ich obyvatelia mať svoje modlitebne zodpovedajúce ich náboženskej a tradícii.

Čo my na to? Vyzerá to na kvalitný brainstorming. Otázkou je, či si Merkelová, Tettamanzi, Sarkozy, Besson a iní budú vedieť sadnúť za spoločný stôl. Samozrejme aj s tými, ktorých sa riešenie, ktoré nebude konečné, aj bezprostredne týka.

Konštatovaný neúspech praktického multikulturalizmu je možno len vážnym impulzom zamyslieť sa nad vnútorným obsahom a zmyslom života v globalizovanom svete. Multikulturalizmu sa už nebude dať vyhnúť. Samozrejme, ak za riešenia nebudeme považovať deportácie či betónové múry.

Uverejnené v tlačenom vydaní denníka SME 20. októbra 2010

Aktualizované 20. 10. 2010

pošli na vybrali.sme.sk Bookmark and Share


© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2024   ♦   aomega@aomega.sk