Pápež o americkom sne a otvorenejšej cirkvi

Pápež František mediálne dobyl Ameriku. Nielen tým, že jeho posledný príhovor počas hudobne aj dramaturgicky veľmi pôsobivej bohoslužby vo Philadelphii bol, takpovediac v prorockom zmysle, po španielsky. František sníval v Amerike sen o svojej cirkvi a tých, čo sa zmien obávajú, nenechal na pochybách v tom, že sa pred nimi nezastaví. Otázkou je len ich miera, rozsah a rýchlosť.

V očakávaní zmien
Podal si ruku najskôr na Kube s Fidelom Castrom, aby potom hovoril o americkom sne. Americký sen v jeho očiach stelesňujú štyria reprezentanti amerického ľudu: Lincoln, slobodu; Martin Luther King, slobodu v pluralite a odmietnutie rasovej segregácie či akejkoľvek formy vylúčenia; Dorothy Dayová, sociálnu spravodlivosť a ľudské práva; a Thomas Merton, schopnosť pre dialóg a otvorenosť pre Boha.

Svoju návštevu krajiny ukončil vo Philadelphii, kde sa zúčastnil na Svetovom stretnutí rodín. Františkovým želaním je, aby sa témy rodiny stali témou dneška. Neskôr na jeseň tohto roku bude v Ríme pokračovať biskupská synoda o rodine, ktorá podnietila novú kultúru komunikácie medzi pápežom a biskupmi.

Tradicionalistické krídlo katolíckej cirkvi sa obáva zmien smerujúcich k otvorenosti, dialógu a pastoračnej flexibilite pôsobenia cirkvi. Ako sa František zmienil vo Philadelphii, nie prísny pohľad a krik, ale láskavé slovo má prevládať v rodinách. A asi aj v cirkvi.

To je dobrá prognóza pre tých, čo doteraz boli v rímskokatolíckej cirkvi skôr okrikovaní na základe často životom už prekonaných byrokratických predpisov ako láskavo prijímaní v duchu praktickej kresťanskej ústretovosti a porozumenia.
Spolupráca a globálne témy
Cirkev a kresťanský životný štýl sú vo Františkovom vnímaní širším pojmom. Aj počas poslednej bohoslužby vo svojej kázni zdôraznil, že nemáme v dnešnom svete hľadať nové rozdelenia. Kresťania majú hľadať cesty vzájomnej spolupráce na projektoch oslavujúcich Boha. Majú sa tešiť z úspechu iných kresťanov, lebo je to znamenie Božieho pôsobenia v tomto svete.

Skôr ako vylučovanie iných či byrokratické procedúry František hľadá dialóg, nebojí sa hovoriť o zodpovednosti bohatých za rovnomernejšie rozdelenie bohatstva vo svete. Hovorí o utečeneckej kríze, vyzýva na to, aby ľudia prijímali iných tak, ako by aj oni sami chceli byť prijatí, ak by sa ocitli v krajnej situácii. Hovorí o ekologických výzvach. Stretol sa aj s obeťami sexuálneho zneužívania mladistvých kňazmi.

Vystúpil na Valnom zhromaždení OSN, v americkom Kongrese, hovoril pri rôznych príležitostiach s biskupmi, neformálne vystupoval na stretnutiach s ľuďmi. Žehnal im, neúnavne a prirodzene sa usmieval. A určite to nehral. To sa takto vo veku 78 rokov ani celkom nedá.

Syn imigrantov a brat cudzincov
Jeho odhodlanie byť tichým, no cieľavedomým iniciátorom zmeny v cirkvi v duchu veľkodušnosti, tolerancie, náboženskej aj etnickej znášanlivosti zaznelo úplne jednoznačne: Aj on sám sa prihlásil k tomu, že je synom imigrantov. Obyvatelia amerického kontinentu nemajú strach z cudzincov, pretože väčšina z nich raz bola cudzincami. Čo na to Európania žijúci na Slovensku?

Národ sa môže považovať za veľký len vtedy, keď obraňuje slobodu, ako to robil Lincoln; keď podporuje kultúru, ktorá ľuďom umožní „snívať“ o úplných právach pre všetkých svojich bratov a sestry, ako sa snažil Martin Luther King; keď sa zasadzuje za spravodlivosť a zastáva sa utláčaných, ako to robila Dorothy Dayová svojou neúnavnou prácou; ovocím viery, ktorá sa stáva dialógom a zasieva pokoj v kontemplatívnom štýle Thomasa Mertona.

Takto sa pápež František snažil predstaviť niektoré z bohatstiev amerického kultúrneho dedičstva, ducha amerického národa. Pápež sa vyjadril, aby sa tento duch ďalej rozvíjal, aby tak mnoho mladých ľudí, ako je to len možné, mohlo prevziať toto dedičstvo a prebývať v krajine, ktorá tak veľa ľudí inšpirovala snívať.

Či toto posolstvo úradných predstaviteľov cirkvi na Slovensku vyrušuje, oslovuje, alebo sa budú snažiť povedať, že oni vlastne hovoria to isté ako František, nevieme. Hovoria a konajú tak, ako keby si mysleli často niečo úplne iné. Necháme to však na láskavé no často aj nekompromisné zhodnotenie času.




SME Vydané 28. 9. 2015 o 17:46 

späť

tlač

hore