Verejné popretie imperatívu ľudskosti

Priznanie Roberta Fica, že vníma rómsku menšinu ako parazitov, je rovnako dôležité ako priznanie popredného politika strany Sme rodina k tomu, že je odhodlaný demontovať liberálnu demokraciu ako politický systém.

Politický spor a súťaž o charakter štátu, ktorý je vecou názoru a politických preferencií, sa totiž týmto otvorene dostáva už do roviny morálnej dilemy.

Označenie menšiny populácie bez rozlišovania za parazitov smeruje v tejto fáze k podnecovaniu nenávisti a negatívnych nálad, ktoré doteraz šírili len zoskupenia, ktoré sa otvorene alebo skryto hlásili k etnicky čistému stavovskému usporiadaniu slovenskej spoločnosti.

Do ďalšej fázy politického súperenia stavia táto otvorene diskriminačná pozícia najsilnejšej vládnej strany pred verejnosť dve výzvy.

Robert Fico po dlhodobom pôsobení v exekutíve a po ešte dlhšom pôsobení v legislatívnych inštitúciách tohto štátu, ako aj po priznanom akademickom a pedagogickom pôsobení vo vysokoškolskom prostredí implicitne priznal svoju neschopnosť riešiť túto politickú a sociálnu výzvu pri usporiadaní štátu a týkajúcu sa Rómov spoločensky zodpovedne.

Naopak, začal používať slovník politického zoskupenia, ktorého vodcu považoval prednedávnom len za vrece zemiakov.

Politická neprijateľnosť

Prvou výzvou je povinnosť verejnosti odmietnuť takéto smerovanie väčšinovej populácie k nenávisti a ostrakizovaniu rómskej menšiny.

Osobnosti z radov Rómov, ktoré sa už ozvali a odmietli tento Ficov prístup, sú aktívnymi občanmi a v minulosti sa pričinili o nejeden úspešný projekt, ktorý ukázal, že situácia je riešiteľná, ak sa na ňu chceme pozerať ako na medzigeneračný civilizačný projekt, ktorý zo Slovenska spraví priestor pre život všetkých ľudí, ktorí tu dnes žijú.

Je jasné, že intenzívny príspevok štátu sa nemôže redukovať na to, že bremeno ostane na neziskových organizáciách a ich krátkodobých projektoch. Je potrebná štátna vízia a jej uplatnenie za pomoci európskych či medzinárodných fondov, expertov, ale koncepčný prístupu si musí osvojiť aj niekoľko po sebe slúžiacich vlád Slovenskej republiky.

Zneužívanie problému na lacné získavanie politických preferencií je nezodpovedným fašizovaním politickej debaty a politického boja.

Morálna dimenzia

Druhou výzvou je presunutie tejto debaty z politickej aj do morálnej roviny. Nejde tu totiž už len o politický boj, ale aj o hlboké morálne zlyhanie nositeľa myšlienok sociálnej demokracie v našej spoločnosti.

Sociálnodemokratická strana sa na svojom sneme mohutným potleskom pripojila k populistickej stratégii svojho predsedu. Je to fakt, ktorý si zaslúži vážne reflektovanie na strane tej časti spoločenských síl, ktoré sa dlhodobo usilujú o presadzovanie princípov rovnosti, ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti a slobody v našej spoločnosti ako o súčasť nášho európskeho kontextu.

Ostrakizovaním židovskej populácie a jej označením za parazitov začalo najsmutnejšie obdobie slovenských dejín, ktoré povýšilo krátkodobý politický profit nad hodnoty rešpektu voči menšinám a kresťanskú lásku k blížnemu interpretovalo zvrátene, pomýlene a aj pri spätnom pohľade nesprávne.

Ojedinelé hlasy hlasy jednotlivcov, ktorí tento prístup vtedy odmietali, sa stali len labuťou piesňou ľudskosti a parlamentnej demokracie. Desaťtisíce životov vyhasli práve preto, lebo obyvatelia Slovenska sa na konci roka 1938 začali pomaly variť v kotle etnickej nenávisti a ilúzie, že môžu prežiť ako ostrov blahobytu uprostred ríše zla, nenávisti a neľudskosti.

Historická paralela

Skúsme si uvedomiť túto podobnosť. Prezident Tiso vtedy označil za parazitov na tele slovenského národa slovenských židov.

Z toho následne vo svojom holíčskom prejave odvodil ako historické právo Slovákov zbaviť sa svojho škodcu aj za cenu neľudského prístupu. Tento prvý krok postupne viedol k znecitliveniu a asistencii Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany a Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy pri deportáciách židov.

Túto podobnosť by si mali uvedomiť aj členovia vedenia, členovia aj voliči strany Smer po Ficovom prešovskom prejave. V tejto chvíli, keď sa preferencie strany znižujú, je to príležitosť prehodnotiť, na ktorých ľuďoch jej záleží.

A či sú si vedomí nezamýšľaných dôsledkov svojho deklarovaného postoja boja proti parazitom. Paradoxne sa zdá, že najviac ich sedí za predsedníckym stolom tejto strany či v jej sponzorských útrobách.

Uverejnené v SME



© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2017   ♦   aomega@aomega.sk