O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Zo sveta  > Veda a ľudia  > Konzumná mentalita a sociálna spravodlivosť

Konzumná mentalita a sociálna spravodlivosť

 
Konzum, spotreba, náklady, rozpočty, pôžičky, dlhy, splátky. Na ich pozadí závratná kariéra a prenikavé úspechy. Mať stále viac, zabezpečiť si čo najlepšie životné podmienky, čo najväčší vplyv, stúpajúcou spotrebou uspokojiť všetky svoje túžby a nároky. Charakteristickým postojom človeka vyznávajúceho tento spôsob života je pasivita a ľahostajnosť k riešeniu hlbších spoločenských ale i osobných problémov. Zaujatie stanoviska v zásadnej situácii by totiž mohlo znamenať ohrozenie svojej budúcnosti. Konzumentovi totiž nejde o hodnoty, ktoré treba vybojovať a v mene ktorých je potrebné aj nemálo obetovať. Konzumentom ide primárne o vlastnenie hodnôt.
 
Vytváranie hodnôt a ich vlastnenie sú dva postoje, ktoré však nemusia stáť v prísnom protiklade. Tvorivé myslenie a práca v prospech okolia môže byť hodnotou, ktorá napĺňa človeka a zároveň sa môže stať aj pre neho zdrojom spoľahlivého a dôstojného živobytia. Spotreba a tvorivosť musí preto byť zasadená do širšej perspektívy. Konzument si chce zabezpečiť budúcu možnosť konzumu za každú cenu. Tvorivý človek sa snaží žiť a pôsobiť vo svete tak, aby si nepodpílil dnes konár, na ktorom chce sedieť aj zajtra. Nastavuje procesy tak, aby zabezpečili udržateľnosť vývoja a stavu tak, aby tí, ktorí služby poskytujú aj tí, ktorí sú ich klientami svoj vzťah vzájomnej závislosti stále kultivovali a prehlbovali.
 
Konzum vs. chudoba
V súčasnosti sa na celosvetovej ale aj lokálnej úrovni stretávame s vystupňovaním vzťahu medzi bohatou časťou sveta a časťou sveta, ktorá trpí takmer chronickým nedostatkom. Humanitárne projekty sa celosvetovo dostávajú na prvé stránky novín. Ľudia, ktorí sa tomuto druhu projektov koncepčne venujú sú zaujímaví a vyhľadávaní. Za systém mikropôžičiek pre chudobných získal pred dvoma rokmi Bangladéšan Muhammad Junus Nobelovu cenu za mier. Vymyslel koncept banky pre chudobných, ktorým by bežná banka peniaze nepožičala. Na začiatku svojho projektu Junus bojoval zdalnlivo stratený boj proti miestnym úžerníkom. Tí požičiavali vidiečanom peniaze za také vysoké úroky, že ich vlastne pomaličky likvidovali. Preto v roku 1976 založil vidiecku banku – Grameen Bank. Jej klientami sa stali predovšetkým chudobní roľníci a ženy. Práve oni potrebovali určitú sumu peňazí na rozbehnutie remeselníckej výroby – napr. pletenie košíkov alebo výrobu nábytku z bambusového porastu. Projekt začal fungovať. Tento bankár chudobných má v súčasnosti podľa posledných údajov asi sedem miliónov klientov. Úroky mikropôžičiek sú síce vyššie ako bežné úrokové sadzby pri iných pôžičkách. Úrokové sadzby sa pohybujú medzi ôsmymi a dvadsiatimi percentami. Splatnosť úverov sa však podľa údajov Grameen Bank pohybuje na úrovni 98-99%.
 
Tradičné sociálne siete a nový svet
Zabezpečenie budúcnosti na úkor iných členov ľudskej komunity je palicou, ktorá má ako sa ukazuje dva konce. Keď sú tí, ktorí sa nevládzu postarať o svoju prítomnosť úskokmi pripravovaní o možnosť napredovania smerom k sociálnej samostatnosti a zodpovednosti, roztvárajúce sa nožnice rozdielov destabilizujú spoločnosť. Vzniká napätie, ktoré sekundárne ohrozuje aj šikovných úžerníkov či krátkozrakých dizajnérov spoločenských a sociálnych reforiem. Priepasť dezilúzie a nespokojnosti nenapĺňa ani spoľahlivá sieť rodinnej a medzigeneračnej solidarity, ktorá kedysi spoľahlivo fungovala. Príbuzní, starostliví priatelia či známi so rozchádzajú po globalizujúcom sa svete. Stáva sa preto, že rodičia ostávajú bez pomoci detí a ich deti v cudzom svete s námahou hľadajú vlastnú cestu od nuly.
 
Sociálna spravodlivosť - výsada „ľavých“?
Skúsenosť sveta s projektom tzv. beztriednej spoločnosti otupila citlivosť tých, ktorí hovoria do toho, ako organizovať tento svet, jeho ekonomiku, obchod či sociálne siete. Spoločenské vlastníctvo sa pod tichým dozorom štátnych úradníkov zmenilo na štátny alebo trhový kapitalizmus a sociálne témy sa posunuli do oblasti neželanej a spoločensky nekorektnej marxistickej ľavicovej terminológie. Problém sociálnej nerovnováhy sa tým však nevyriešil. Bol odložený na neskôr. Konzumenti v globálnom svete priemyslu, kultúry a zábavy využívajú jestvujúci poriadok a usporiadanie spoločenského života vo svete. Časť sveta sa preto obáva a bráni sa globalizácii, ďalšia časť sveta sa s nedôverou díva na europeizáciu, ďalšia časť sveta sa obáva amerikanizácie, či rusifikácie iných častí sveta, trhu a ekonomických vzťahov. V praxi si lokálne spoločnosti zvykli na kolobeh vzťahov zabezpečujúci síce len minimálny progres spoločnosti ako takej, no ponúkajúci istotu a stabilitu daného stavu.
 
Nezodpovední manažéri a ich obete
Konzumenti sú pasívni prijímatelia daného stavu a bránia sa zmene. Nezaujíma ich ako sa veci majú, zaujímajú ich čísla, štatistiky, úrokové sadzby. Konzument bilancuje, konštatuje a sleduje vlastný cash flow.  Pokojnú nehybnosť a stabilitu si zamieňa s pokojom. Konzument mlčí a spolupracuje. Konzument v situáciách, ktoré by mali viesť k zmobilizovaniu morálneho potenciálu a k hľadaniu nových riešení nachádza svoj vlastný prospech a ťaží z nich. Príkladom z nedávnej minulosti boli prípady spoločností Enron či Societé General. Spravovanie aktív iných ľudí a ich zodpovedný postoj k vlastnej finančnej bezpečnosti sa stali pre nich len prostriedkom k uspokojeniu osobných egoistických vízií. Egoistická túžba vlastniť ešte viac utlmila dokonca aj ich profesionálnu a manažérsku česť. Boli to spoločnosti pôsobiace v zabehnutých ekonomikách USA a Francúzska. Tie kladú veľký dôraz na finančnú stabilitu a zodpovednosť. Deklarujú vysokú etickú úroveň svojich manažérov. Išlo ľudí z najvyšších úrovní riadenia spoločností, ktorí nemuseli byť na takúto formu sebaobohacovania odkázaní.
 
Globalizačné trendy a nové výzvy
Globalizácia a networking neznamená, že človek bude podriadený času a trendom ako absolútnej veličine. Že bude prijímať všetko okolo seba ako jednoducho dané a nemeniteľné. Zmieňte sa o globalizácii a väčšina ľudí bude mať na mysli tovar prúdiaci z východu na západ, zo severu na juh a prúdy peňazí v rôznych menách prúdiace opačnými smermi. Výhodou globalizácie je však aj to, že otvorila cesty aj ideám. Napríklad v Brazílii sa hovorí v súvislosti so systémovým riešením problému chudoby o projekte Bolsa Familia (po slovensky Rodinný fond). Je to projekt, ktorý je najväčší svojho druhu na svete. V oblasti rozvoja je známy ako program „conditional cash transfer“ – program podmieneného prevodu finančnej hotovosti. Tento model bol čiastočne vyvinutý v Mexiku. Následne bol na širokej báze overovaný v Latinskej Amerike. Jeho doladená verzia bola nedávno implementovaná aj v New Yorku, kde bol použitý v projekte snažiacom sa o zlepšenie príležitostí detí z chudobných rodín. Nedávno boli brazílski odborníci pracujúci na tomto projekte aj v egyptskej Káhire. Aj v Egypte majú záujem o vypracovanie podobnej schémy. Odborníci z kancelárií Svetovej banky v Brazílii hovoria o atraktívnosti tohto projektu pre rôzne časti sveta. Predpokladá sa, že onedlho sa začne s jeho implementáciou aj vo východnej Európe. Základným mechanizmom tohto projektu je stanovenie minimálneho príjmu rodiny na jedného jej člena. V takomto prípade majú matky istý druh finančnej hotovosti k dispozícii ako pomoc pod podmienkou, že ich deti chodia do školy a sú súčasťou vládneho očkovacieho programu. Miestna samospráva je zainteresovaná na priebežnom monitoringu a na zbere dát o tom, či žiadatelia spĺňajú podmienky. Prostriedky vypláca ústredná vláda. Každý kandidát dostane debetnú kartu, ktorá sa „dobíja“ príslušnou hotovosťou každý mesiac. Samozrejme pod podmienkou, že potenciálny prijímateľ splnil všetky podmienky. Inak je vyplácanie pomoci pozastavené. V Brazílii je v tomto programe momentálne 11 miliónov rodín. Tento počet predstavuje takmer štvrtinu populácie krajiny. Pomoc je efektívna, lebo je adresná a monitorovaná. Zodpovednosť pri príprave projektu viedol k jeho úspechu a dnes je už aj inšpiratívnym príkladom.   
 
 
Noví manažéri a vedomie sociálnej zodpovednosti
Ekonómovia si môžu s klasikom povzdychnúť: „Ak si zistil, že dnes nie si taký múdry ako si si včera myslel, potom si múdrejší.“ Podmienkou sociálneho mieru nie je falošná predstava o pokoji a stabilite. Skôr je ňou nová snaha poznávať meniacu sa situáciu a vôľa i schopnosť reagovať na ňu. Zmysel manažéra - jednotlivca či skupín (štátu) - pre sociálne súvislosti v spoločnosti, kde je tempo rastu a koeficient úspechu meraný rastúcou spotrebou a konzumom sa meria tým, či manažér situácie vytvára alebo len čaká na to, kedy ich bude potrebné riešiť. Aktivisti a misionári globalizácie by preto mali nachádzať uspokojenie v sebaprekročení a službe civilizácii ako takej. Egoizmus, konzumizmus a nezodpovednosť nefungujú. Momentálna situácia  na svetových trhoch a burzách súvisiaca s finančnou krízou  je však už niečo viac ako len ilustrácia toho, že tieto úvhahy nikdy neboli predčasné ani nečasové.

text © Miro Kocúr 
Aktualizované 23.10. 2008
pôvodne písané pre euroDOMINO 10/2008
pošli na vybrali.sme.sk
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo