O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Zo sveta  > Veda a ľudia  > Ruský problém v Čiernom mori

Ruský problém v Čiernom mori

Agentúry priniesli v utorok 13. novembra 2007 niekoľko čísel, ktoré súviseli s búrkou storočia v Čiernom mori. Už v prvých hodinách ekologickej katastrofy spôsobenej tisícmi ton ropy z tankéra, ktorý v dôsledku spomenutej búrky havaroval v Čiernom mori dosahovali čísla alarmujúcej výšky. V dôsledku úniku čierneho zlata uhynulo viac ako 30 000 vtákov a nespočetné množstvo rýb. Fotografie, ktoré obleteli svet zobrazovali vtákov pokrytých hrubou vrstvou čiernej mazľavej hmoty. Pozorovatelia a kameramani videli vtákov nemotorne sa tackajúcich po pobreží Čierneho mora alebo bezmocne posedávajúcich v piesku. More vyplavovalo stále viac a viac nečistôt.
 
Čo sa vlastne stalo
Tankér bol len jednou z desiatich lodí, ktorá bola znefunkčnená alebo sa potopila počas nedeľnej búrky v úžine spájajúcej Čierne a Azovské more. Telá troch námorníkov ktorí pri nešťastí zahynuli boli vyplavené na pobrežie v pondelok. Záchranári však ešte stále pokračovali v hľadaní ďalších piatich chýbajúcich členov posádky. Takto sa o tom zmienil hovorca Ministerstva pre núdzové situácie. Škvrna, ktorá sa šírila z havarovaného ropného tankéra predstavovala najvážnejšiu ekologickú hrozbu pre celý priľahlý región. Aj keď štatisticky išlo o najťažiu búrku v oblasti za posledné desaťročia, udalosti akcelerovali diskusiu o tom, že veľa ruských lodí nie je spôsobilá na plavbu po mori. Alexander Tkačev, guvernér Krasnodarského regiónu podľa agentúry Associated Press tlmočiacej vyhlásenie Interfaxu povedal, že škody sú také veľké, že ich nie je možné vyčísliť. 

Popri 30000 uhynutých vtákoch a nespočetnom množstve rýb, tieto čísla stále nie sú konečné. Preto je úplne namieste hovoriť o ekologickej katastrofe. Ruský prezident Vladimír Putin nariadil predsedovi vlády Viktorovi Zubkovovi aby okamžite letel do regiónu a aby odtiaľ sledoval a usmerňoval záchranné aktivity. Okrem ropy sa dostali do mora aj sudy so sírou, ktoré potápajúce sa lode uvoľnili a spustili do mora v záujme vlastnej záchrany. Ruskí enviromentálni úradníci tvrdia, že síra by nemala spôsobiť moru žiadne bezprostredné ekologické ohrozenie. Avšak už krátko po publikovaní týchto informácií sa začínali objavovať prognózy o možnom nebezpečenstve kyslých dažďov spojenej práve s neskorším uvoľňovaním síry do vody a následne do okolitého ovzdušia v regióne.
 
Vyšetrovanie a ďalšie fakty
Päť potopených lodí spolu s ropným tankérom, niekoľko ďalších vážne poškodených a iné ešte nemonitorované a nereportované škody – to je prvá bilancia toho, čo miestni činitelia označili za ekologickú katastrofu. Na pobreží sa robotníci s lopatami a iným náradím snažia zhromažďovať hrubú vrstvu čierneho bahna, ktoré je vyplavované na pobrežie. Niektoré vtáky sú úplne obalené v mazľavej olejovej hmote a neschopné vidieť sa len bezmocne potácajú po morskom pobreží. Tie, ktorým sa podarí dostať ďalej od mora sa na ceste dostávajú pod kolesá áut. Helikoptéram, ktoré sa pokúšali v utorok vzlietnuť, sa to pre zlé poveternostné podmienky nepodarilo. Okrem troch mŕtvych sú ešte stále piati námorníci aj nezvestní. Predseda vlády Ruskej federácie označil haváriu v úžine medzi Čiernym a Azovským morom za najväčšie námorné nešťastie v dejinách moderného Ruska. Pri koordinácii záchranných prác spolupracuje Zubkov aj s ukrajinským premiérom Viktorom Janukovyčom. Viktor Zubkov povedal záchranárom, že výsledky ich práce ako aj závery vyšetrovania budú dôležitým ponaučením do budúcnosti. Pripustil, že okrem krajne nepriaznivého počasia je potrebné vedieť, že počasie nemohlo byť zodpovedné za všetko, čo sa stalo. Podľa agentúry AP Viktor Zubkov povedal: „Potrebujeme jednoznačne povedať: buď išlo o niečo, čomu sa nedalo zabrániť, alebo na vine boli ťažkopádne a neprimerané opatrenia našich služieb, alebo išlo o ruský zvyk ponechávania vecí na náhodu a šťastie.“ K tomuto vyjadreniu mohli Zubkova viesť podľa dostupných údajov aj výpovede niektorých oficiálnych predstaviteľov. Títo tvrdia, že niektoré lode ignorovali varovania o búrke v oblasti počas minulého víkendu. Napriek tomu sa vydali na more. Potopený tankér bol viac ako 30 rokov starý a nebol určený na drsné more a na plavbu v takýchto podmienkach. Podľa prvých správ boli aj pochybnosti, či bol vybavený dvojitým trupom. To sa vyžaduje v mnohých krajinách práve kvôli tomu aby sa predišlo podobným následkom havárie.
 
Staré a technicky opotrebované lode?
Volgoneft-139 vypustil do mora pri havárii asi 2000 ton ropy zo svojho nákladu. Hovorca ministerstva pre núdzové situácie povedal, že pri záchrane sa druhá špeciálna loď snažila vypumpovať v Volgoneftu ďalších 2000 ton ropy, ktorá ešte stále bola na jeho palube. Tankér bol zkonštruovaný v roku 1978 v Bulharsku. Ako neskôr bolo upresnené zodpovedal všetkým medzinárodným bezpečnostným štandardom. Búrka bola taká silná, že jej neodolal ani zdvojený trup. Prelomila ho na dva kusy. Ruskí meteorológovia namerali počas nedele rýchlosť vetra 30 metrov za sekundu. Je to rýchlosť, ktorú v tomto regióne namerajú raz za sto rokov. Agentúra Reuters prináša konštatovania, ktoré získali jej redaktori pri rozhovore s miestnymi obyvateľmi usadlosti Temrijuk. Podľa ich výpovedí, taký silný vietor ešte nezažili. Búrka vytrhla z hlavného námestia 20 metrov vysokú borovicu. Ďalšie tri potopené lode boli nákladné lode prepravujúce granulovanú síru. Tieto lode sú na dne mora, no predpokladá sa, že keď sa počasie upokojí, bude možné ich zachrániť. Druhý potopený tankér Volgoneft-123 bol ďalší starý tankér. Spoločnosť, ktorá ho vlastní je momentálne v bankrote a nemá prostriedky na základnú údržbu svojich plavidiel.
 
Ropa, ktorú tankéry prepravujú je svojou konzistenciou podobná sirupu. Studené počasie spôsobuje, že táto hmota klesá ku dnu a čistenie je potom veľmi náročné. Pozdĺž pobrežia bolo na záchranné čistiace práce nasadených viac ako 600 neskôr postupne až 1000 robotníkov. Počas utorka a stredy zozbierali na pobreží 160 ton odpadu kontaminovaného ropou. V stredu hlásili už 873, 5 tony nazbieraného odpadu a kontaminovaného materiálu. Lokalizácia katastrofy a znečistenia má byť uzavretá do desiatich dní. Ekologická katastrofa bola nepopierateľná. Mŕtve a zomierajúce vtáky lemovali pobrežie. Spolupracovník a koordinátor záchrannej skupiny WWF Vasilij Spiridonov hovoril, že prvé odhady ešte nie sú konečné.
 
Finančný, medzinárodný dosah a ekológia
Havária a škody postihli predovšetkým ruské pobrežie no prúd škvrnu unáša aj smerom k ukrajinským vodám a prírodnej rezervácii na polostrove Taman. Rusko sa snaží prijať opatrenia aby tomu zabránilo a inštalovalo 200 metrom dlhú zachytávaciu bariéru uzatvárajúcu úžinu. Spolupráca s Ukrajinou od roku 2003 na tomto poli viazne v súvislosti s nevyjasnenými územnými požiadavkami medzi Ukrajinou a Ruskou federáciu týkajúce sa práve Čierneho mora.
 
Na pobreží sa objavujú otrávené a usmrtené delfíny. Miestni farmári a rybári sú rozhorčení. Spoločnosti zarábajúce milióny dolárov predajom ropy ju posielajú na nevyhovujúcich tankéroch, ktoré sa môžu kedykoľvek potopiť. Teraz, keď príroda potrebuje pomoc, však nikto neprichádza. Farmári sa pýtajú: Kde sú ich nákladné autá? Kde je ťažká technika, ktorú práve teraz potrebujeme? Takmer jedna tretina ruskej ropnej exportnej produkcie prechádza cez Čierne more. Historické maximá cien ropy a asertívna Putinova zahraničná politika aj voči bývalým súdruhom napomáha zrodu silnej skupiny obchodníkov s väzbami na Kremeľ. Odhadované škody sa podľa spravodajských agentúr pohybujú na úrovni 12-13 miliárd amerických dolárov. Nikolaj Bezirganin, miestny šéf rybolovnej spoločnosti Rosrybolovstvo sa vyjadril, že ekosystém bude potrebovať na regeneráciu a úplné očistenie najmenej 10 rokov.
Rybári chytajú do svojich sietí ryby, zapáchajúce ropou. Pýtajú sa: „Kto by si také ryby kúpil? Ani my by sme ich nejedli.“ Príroda dostala ďalšiu nemilosrdnú ranu. Človek ostáva nepoučiteľný aj keď niektoré vyjadrenia premiéra Zubkova naznačujú, že môže byť v tomto prípade vyvodená aj adresná zodpovednosť voči vinníkom.  

text © Miro Kocúr 
foto:SITA
pošli na vybrali.sme.sk
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo