Našizmus, ako ho pozorujeme v slovenských reáliách, je prístup k životu a jeho komplexnosti, ktorý uprednostňuje skratky známostí a sprostredkovaných známostí s vplyvnými ľuďmi a vybavovačmi pred zodpovednými riešeniami.
V krajine, kde nie sme spokojní s fungovaním nemocníc, polície, súdov, školstva či verejného sektora, je našizmus poslednou istotou. Je to však skratka, ktorá nič nerieši. Namiesto zodpovednej snahy opraviť to, čo nefunguje, hľadáme tých „našich“ ľudí. Našizmus sa vymedzuje predovšetkým voči všetkému inému, čomu nerozumieme, nedôverujeme, čo nepoznáme alebo to jednoducho nemáme radi, a preto musíme podporiť náš záujem, naše podujatie a naše ciele bez ohľadu na zvolené prostriedky.
Našizmus nehľadá spoločné dobro či verejný záujem. Jediným a najvyšším cieľom je pre našistu dosiahnutie toho, čo chce a potrebuje on. Aj za cenu života nevinného cudzinca, smrti nevinného novinára, jeho snúbenice alebo iným spôsobom profesionálnej, osobnej, fyzickej či spoločenskej marginalizácie či eliminácie INÝCH.
Podporujeme korupciu a klientelizmus v malom, až nám tento prístup prerástol cez hlavu a „našizmus“ sa nám dostal úplne všade ako posledná nádej na efektívne zvládnutie životných situácií, ktoré by mal zvládnuť zodpovedný lekár, sudca, policajt či verejný činiteľ.
No nevyhnutne na to doplatíme. Lebo nemôžeme mať „našich“ ľudí všade. Našizmus sa však pred ničím nezastaví a v konečnom dôsledku namiesto riešení sa naša spoločnosť ešte viac zamotáva do neriešiteľných situácií. Fungujúce pravidlá a individuálna zodpovednosť spojená s dôverou a profesionálnou hrdosťou sú cestou k lepšej budúcnosti.
Rodinkársky klientelizmus ani malá či veľká korupcia nepomáhajú nikomu. A vystavujú nebezpečenstvu celú krajinu. Našizmus zabíja dôveru, budúcnosť aj ľudí. Obrazne aj doslova. Ako kombinácia konfesionalizmu, fundamentalizmu, rasizmu, nacionalizmu a triednej nenávisti je rakovinou verejného priestoru.
Prekračuje ideologické rozdiely, len ich vhodne ohýna v prospech blízkej osoby, ktorú označujeme všeobecne ako „náš človek“. Táto osoba je subjektom aj objektom tohto hnutia, na konci ktorého je dosiahnutie želaného výsledku alebo úplne normálneho postupu, ktorý je však v slovenskej spoločnosti v duchu našizmu potrebné podchytiť aj inými prostriedkami. Fonetická príbuznosť slova „našizmus“ so slovami „fašizmus“, „nacizmus“ alebo „rasizmus“ je len náhodná a je súčasťou kreatívneho vkladu autora tejto malej glosy.
Najväčšou výzvou pre našistu je širší horizont univerzálneho dedičstva, civilizačnej alebo inej spolupatričnosti. Svet, v ktorom musí žiť a hovoriť s inými, sa pre neho stáva nepochopiteľným bludiskom. Správa sa k nemu preto nepriateľsky a agresívne. V skupine sa potrebuje posilňovať aktivitami, ktoré na verejnosti pôsobia neprimerane svojou násilnou alebo iracionálnou povahou. Pomôcť našistovi môže len INÝ človek. Najlepšie vyliečený našista.
Prihovárajte sa našistovi s láskou a trpezlivosťou. Je ich okolo vás veľmi veľa. Čo je najprekvapujúcejšie, malý našista drieme v každom z nás. Spomeňte si na to, ako ste uplynulé dni uprednostnili svoj záujem a pohodlie na úkor vyššieho celku. Preto je našizmus infekčný. Dá sa pred ním efektívne chrániť len spoluprácou na dobrých veciach a hľadaním ozajstných vzťahov, priateľstiev a spoluprácou na konštruktívnych podujatiach.
späť | tlač | hore |