Voľby bez pastierskeho listu

 

 

Prepis textu podcastu, ak radšej čítate...

Na pozadí analýz, kto sa najviac zaslúžil o porážku fašistov a o kultivovanú defenestráciu županov v Trnave, Košiciach, Bratislave, Žiline a Prešove sa trochu pozabudlo na ocenenie tej časti spoločnosti, ktorá je viac ako len jazýčkom na váhe politických nálad. O podporu kresťanských cirkví sa v každých voľbách uchádzajú otvorene alebo skryto predstavitelia všetkých strán politického spektra. Minimálne si nechcú pohnevať potenciálnych voličov a preto sa nedotýkajú kontroverzných tém.

Otvorené prejavy podpory cirkevných predstaviteľov spoločnosť vnímala pri organizovaní pochodov za život či referenda. O miere ich priamej hmotnej podpory vedia najlepšie samotné cirkevné ústredia. Avšak to, že pri mobilizácii občianskej spoločnosti, aktivistov ale aj premiéra, prezidenta a straníckych ústredí nezaznel pred voľbami do VÚC jednoznačný odmietavý hlas na adresu fašistov z cirkevných ústredí je hodné povšimnutia, konštatovania a krátkej reflexie.

Vo chvíli, keď bola významná časť spoločnosti aktivizovaná odhodlaním zastaviť fašistov je dobré vedieť, že sa to udialo bez otvoreného vyjadrenia cirkevných špičiek. To, že fašisti dostali červenú je významným faktom, ktorý je možné vnímať aj tak, že ľudia sa rozhodujú racionálne a so slušnou mierou etickej zrelosti aj bez usmernenia svojich cirkevných lídrov. To by mohol byť prejav ich dospelosti. 


Už dlhšie pred voľbami bolo jasné, že išlo o spájanie síl, ktoré smerovali predovšetkým v Banskej Bystrici exemplárnym spôsobom k zvoleniu pozitívneho príbehu a jeho hrdinu, Jána Luntera. Marián Kotleba nebol len odmietnutý. On bol nahradený človekom, ktorý zmenu nielen sľubuje, ale sám ju už roky aktívne predstavuje a modeluje. Ak sa však máme ako ľudia a demokrati do budúcnosti spájať na základe pozitívneho naratívu toho, čo nás čaká, je to skvelá skúsenosť. Ide to aj bez vyjadrení cirkevných špičiek. Ich mlčanie prispelo k tomu, že v tichu obáv nezazneli žiadne falošné tóny ani z ich tábora.

Je zrejmé, že voľby boli protifašistickým plebiscitom ako aj protestným hlasom. Ignorovaný volič odmietol fašistov aj korupciu a klientelizmus obyvateľov a majiteľov bytovky Bonaparte. To je skutočná veľká čerešňa na volebnej torte. Demokratická alternatíva v podobe uveriteľných kandidátov bola napriek nemalým rozpakom taká silná, že sa k urnám unúvali vo väčšom množstve aj demokratickí voliči. Zdesenie z fašistického pochodu ulicami bolo rozptýlené.

Vnukovi duchovní synovia i vnuci si snáď konečne všimnú, že oživovanie mŕtveho Tisa je napriek úpornej snahe zapojiť do neho aj biskupov či katolícku teologickú fakultu neúčinné. Tisov údajný druhý život ako o ňom hovoria fašistickí historici nie je celonárodným hnutím. 


Ukazuje sa však zároveň, že cirkevné špičky hľadanie nových odpovedí na staré otázky nepovažujú za svoju prioritu. Je však potrebné oceniť sympatickú iniciatívu katolíckej charity Láskou proti extrémizmu. Tú podporil aj spišský diecézny biskup. 


Aj hovorca KBS sa vyjadril v otvorenom liste akémusi anonymnému fašistovi Richardovi, že dospelý a slobodný človek sa má vo voľbách rozhodovať informovane a podľa opravdivých kritérií. Povedal aj to, že kresťanstvo je vo svojej podstate univerzálnym pozvaním pre všetkých. Myšlienka národného boha je podľa hovorcu KBS Martina Kramaru jej popretím.

Je to komplikované a náročné na mentálne, emocionálne aj racionálne spracovanie. No je jasné, že Kotlebizmus a jeho skeptický vzťah k súčasným výzvam stretávania rôznych kultúr, v podobe kontaktov s Islamom, migračných pohybov či európskej integrácie bol nateraz odmietnutý. Okrem toho sa však v osobe Jána Luntera vynoril sľubný príklad optimistického prístupu k tým istým javom a ten v sebe nesie reálnu nádej, že nové odpovede na staré otázky sú možné.

A že zlo v podobe, ktorú stelesňujú fašisti alebo bytovka Bonaparte je možné premáhať dobrom aj bez usmernení pastierskych listov.

Pred voľbami sa cirkevné špičky rozhodli mlčať. A my dnes vieme, že to teda ide aj bez nich. Či je to znak zrelosti slovenského voliča alebo čaro nechceného, nevieme s určitosťou definitívne povedať. Oficiálni cirkevní predstavitelia zoči voči mohutnejúcej fašistickej vlne pred voľbami do VÚC mlčali.

Nikto nevie odhadnúť mieru disharmónie v tomto zbore, ak by boli bývali prehovorili ako v júni v Nitre. Nech im táto zdržanlivosť podobajúca sa na múdrosť vydrží. Aspoň do ďalšieho sympózia o živote a diele Jozefa Tisa na niektorom z biskupských úradov.

Mnohí slovenskí kresťania napriek tomuto tichu ukázali, že dokážu žiť a voliť aj bez pastierskeho listu.


9.11.2017




© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2018   ♦   aomega@aomega.sk