O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Spoločnosť  >  Jozef Tiso. Martýr alebo démon slovenských dejín?

Jozef Tiso. Martýr alebo démon slovenských dejín?

 

Myšlienka a posolstvo, že Jozef Tiso je mučeníkom slovenského národa nie je nová. Keďže rímskokatolícka cirkev na Slovensku vidí už dlhodobo v osobe Jozefa Tisa vždy aj niečo pozitívne a ústami jej niektorých významných predstaviteľov neustále komunikuje toto posolstvo, je len prirodzené, že to má vplyv aj na spoločenské dianie. Pripravované stretnutie v Nitre, ktoré sa podľa dostupných informácií bude konať z iniciatívy biskupa a profesora cirkevných dejín Viliama Judáka je tak trochu ilustráciou tohto procesu stále nespracovanej reflexie dedičstva Tisovského režimu.

Podprahové posolstvá

Možno si niekto ešte spomenie, ako sa o osobe Jozefa Tisa priaznivo vyjadroval bývalý trnavský arcibiskup Ján Sokol. Pamätáme si aj to, ako mu arcibiskup Stanislav Zvolenský, napriek svojej právomoci na území už svojej diecézy nepovoliť, predsa len dovolil verejne slúžiť zádušnú omšu v bratislavskom Blumentáli za kňaza Jozefa Tisa. Ján Sokol vtedy verejne slúžil zádušnú omšu, počas ktorej boli vystavené štátne symboly Tisovho režimu, gardistické kotlebovské dvojkríže a asistovali mu pri nej hliadky Slovenskej pospolitosti. Nebola to teda len bežná a diskrétna zádušná omša, ktorých sa v slovenských chrámoch každodenne slúžia tisíce za zosnulých veriacich bez fotografie, štátnych symbolov, gardistických dvojkrížov a uniformovaných hliadok pripomínajúcich gardistické uniformy.

Cirkevné dejiny, právo a morálna dimenzia

Ak na tento podprahový pokus propagácie Tisovho režimu a osoby Jozefa Tisa ako hlavného zodpovedného za genocídu slovenských občanov nebude aplikovaný právny predpis popisujúci toto konanie ako propagáciu skupiny osôb a hnutia, ktoré násilím potláčalí základné práva a slobody iných, treba počítať s tým, že katolíci budú konať v súlade s nejednoznačnou pozíciou svojich pastierov. Márne by sme hľadali pastoračné usmernenie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré by osobu Jozefa Tisa a jeho konanie jednoznačne kvalifikovalo z hľadiska kresťanskej morálky ako neprijateľný vzor úcty či rešpektu. Očakávať takéto usmernenie od „sympózia“v Nitre za účasti historika Martina Lacka, ktorý skúma obdobie Tisovho pôsobenia so snahou vytvoriť pestrú mozaiku jeho života a pôsobenia, kde genocída je len malým kamienkom Tisovej bohatej politickej kariéry, by bolo zrejme prekvapujúce. No nechajme sa prekvapiť.

Vojnový zločinec

Tiso bol aj ako tajomník vtedajšieho nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka a neskôr ako farár v Bánovciach nad Bebravou úradne súčasťou tejto administratívnej jednotky rímskokatolíckej cirkvi. Z cirkevnoprávneho aj cirkevnodejinného hľadiska by práve toto bola primeraná platforma na zaujatie jednoznačnej pozície.

Tisovu ťažkú pozíciu chápe každý súdny človek, zároveň je jasné, že to čo spravil a riadil bola dlhodobá ústretová protižidovská nadpráca a teda to nebolo len nevydarené riešenie demografického problému. Bol to vážny kriminálny akt. Práve preto ho spojenci vrátili na Slovensko a v duchu Moskovského dohovoru ho v rámci kategórie vojnového zločinca nechali postaviť pred súd obnovenej Československej republiky.

Kresťanské médiá a dve roviny Tisovho príbehu

Tisov režim a zástoj Jozefa Tisa má preto dve roviny. Cirkevnú a spoločenskú. Z hľadiska vnútrocirkevného aj občianskeho je možné voči osobe Jozefa Tisa zaujať jednoznačné stanovisko. A to sa nedeje. Na cirkevnej rovine rímskokatolíckej cirkvi vidíme, že stanoviská KBS zaznievajú pomerne artikulovane a jednoznačne pri otázke potratov, tzv. referenda na podporu rodiny či pri iných príležitostiach. Kresťanské médiá a KBS ich prostredníctvom intenzívne komunikujú svoje pozície voči domnelej hrozbe liberalizmu a otvorene či zákulisne postupuje voči nepohodlným „liberálom“ vo svojich radoch či v pre nich neprijateľných médiách.

Cirkevná rovina

Analogicky môžu Konferencia biskupov Slovenska či jednotliví diecézni biskupi ako úradné autority a cirkevné elity svoju autoritu použiť aj pri komunikovaní jednoznačnej pozície pri snahe o glorifikáciu Jozefa Tisa a jeho režimu a jeho ospravedlňovaní údajným blahobytom slovenského národa počas vojny. Je potrebné oceniť snahu niektorých predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi o spoločné vyhlásenia so súčasnými zástupcami židovskej obce či ich spoločný výlet do Ríma a na stretnutie s pápežom Františkom. Je to však len mediálna hra, ak sa smerom k osobe Jozefa Tisa stále vyjadruje alibisticky a nejednoznačne.

Spoločenská rovina

Na spoločenskej rovine prokurátori a slovenské súdy majú možnosť konať a iniciatívne v medziach zákona postupovať voči podobným aktivitám, ktoré sa tu vynárajú v rámci nášho spoločenského diania. Ich aktéri majú pocit, že konajú ako cirkevníci v súlade so svojim kresťanským presvedčením a ako občania v súlade s platnými slovenskými zákonmi. Kým sa nepresvedčia o opaku, musí demokratická spoločnosť túto ich "odvahu" či trúfalosť rešpektovať. Pohybujú sa možno na šikmej ploche, ale ešte sa objektívne nezošmykli. Kalendáre, tričká, inštalované pamätné tabule, pochopenie pre Tisove výnimky či spomienky na jeho „mučenícku“ smrť nad jeho hrobom sú interpretované ako právo na slobodu prejavu či názoru.

Súkromné postoje kléru

Príslušný dekan v Hlbokom nad Váhom sa na veľký piatok 14. apríla 2017 dištancoval od inštalácie novej Tisovej pamätnej tabule v tejto obci. Tým vyjadril svoj občiansky postoj. Pred časom však arcibiskup Sokol svojou autoritou ovpyvnil viac ľudí, no tiež konal len ako súkromná osoba. Netvrdil, že je to oficiálna cirkevná pozícia. Cirkev je hierarchická inštitúcia a tak konanie jej predstaviteľov je posudzované podľa ich miesta v systéme. To su práve tie zmiešané posolstvá, v ktorých sa bežní ľudia musia zorientovať sami. Vidíme, že to nedokážu, a aj preto je podpora Kotlebovcov na vzostupe. Je to stále len vecou názoru.

Ak budeme svedkami odmietnutia glorifikácie Tisa a jeho režimu na úrovni biskupov, dekanov, farárov aj nižšieho kléru prenikne toto posolstvo aj do vedomia širšej katolíckej verejnosti aj v občianskej rovine. A analogicky: ak naďalej budeme svedkami verejnej podpory Tisa v radoch kléru, premietne sa to aj do spoločenskej roviny vo väčšej tolerancii a akceptácii ĽSNS. Morálna rovina konania veriacich a ich mravné povedomie ako členov cirkví je aj takto neformálne ovplyvňované konaním cirkevných autorít.

Mlčanie, ktoré kričí

Jasné posolstvo a jasné verejné postoje sú v tomto smere výrazným faktorom ovplyňovania verejného vnímania verejných predstaviteľov. Ak cirkevné autority mlčia alebo sa otvorene nedištancujú od problematických prejavov, ktoré sú spájané s kresťanskými hodnotami, komunikujú súhlas s tým, čo sa deje. Ak Jozef Tiso môže mať pamätnú tabuľu a cirkev k tomu nedá odmietavé stanovisko a neusmerní účinne veriacich, na ktorých má vplyv, aby ju odstránili, tak ju fakticky schvaľuje. Kto mlčí pri pohľade na mravne pochybné konanie, ten ho schvaľuje, je bežné konštatovanie v učebniciach katolíckej morálnej teológie, ktorej doktorom bol aj Jozef Tiso.

Áno a to je asi práve citlivé miesto v celej debate: Jozef Tiso bol rímskokatolícky kňaz. Tiso bol totiž aj rímskokatolíckym duchovným no z hľadiska cirkevného práva nebol voči nemu verejne komunikovaný žiaden cirkevnoprávne záväzný postoj. Ak by sa preto cirkevné autority odhodlali na konštatovanie, že z hľadiska katolíckej morálky nie je jeho konanie možné relativizovať a pri spätnom pohľade na jeho osobu, režim, legislatívu aj konkrétne ovocie ani ničím ospravedlniť, nepochybne by to bol krok správnym smerom.

Alternatíva, ktorá nie je alternatívou

Viete si predstaviť takéto relativizovanie Hitlerovho konania napríklad tým, koľko kilometrov diaľnic postavil v Nemecku počas obdobia Tretej ríše? Aj preto, že sa Nemecko s týmto obdobím svojich dejín dôsledne vyrovnalo a ani s odstupom času v tomto smere nerobí kompromisy a nacizmus a jeho neľudskosť ničím nezľahčuje, môže svoju energiu sústrediť na debatu o tom, či úrad spolkového kancelára pripadne po voľbách socialistom alebo kresťanským demokratom. Alternatíva pre Nemecko v podaní extrémistickej AfD totiž nie je alternatívou pre demokratickú budúcnosť Nemecka.

Príbeh, ktorý učí ale neinšpiruje

Ak tento ozdravný proces otvoreného dialógu jednoznačne označí Tisov režim a snahy o jeho zľahčovanie za amorálny z hľadiska kresťanskej morálky, určite sa nájde aj v slovenskom systéme spravodlivosti niekto, kto jeho propagáciu bude vedieť posúdiť aj v duchu platnej slovenskej legislatívy.

Modlitba za Tisa, aby mu bol pán Boh pri poslednom súde milostivý bude potom naozaj úprimná. Ako kňaz, politik aj človek sa bude určite mať z čoho zodpovedať. Zádušné omše za neho budú legitímne, ak sa budú konať v tichosti bez jeho prezidentskej štandardy, kotlebovských variácií gardistických dvojkrížov a bez odvolávania sa na blahobyt za jeho vlády. A bez okázalej asistencie arcibiskupov, biskupov či profesorov katolíckych teologických fakúlt. Mimochodom štátnych.

Nateraz je potrebné poobzerať sa v slovenských dejinách po lepších vzoroch inšpirácie pre naše deti a mládež. A ako sa ukazuje aj pre dospelých. Tiso a jeho odkaz, ktoré inšpirujú poslanca ĽSNS Mariána Kotlebu a poslaneckého asistenta inej poslankyne ĽSNS Martina Lacka nie sú alternatívou pre lepšiu budúcnosť tejto krajiny. Držme preto nitrianskemu sympóziu palce, aby sa vydalo práve týmto smerom. Aj keď máme veľa dôvodov si myslieť, že sa stane niečo iné, doprajme si tento luxus dobromyseľného očakávania.

Uverejnené v Dennik N



 

späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí.
Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS. Od júna 2013 pracuje ako nezávislý konzultant a výskumný pracovník.
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo