O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Novinky a aktuality
NEW na www.aomega.sk ...

♦Last update 2018/10/23♦

O našizme

Našizmus nehľadá spoločné dobro či verejný záujem. Jediným a najvyšším cieľom je pre našistu dosiahnutie toho, čo chce a potrebuje on. Aj za cenu života nevinného cudzinca, smrti nevinného novinára, jeho snúbenice alebo iným spôsobom profesionálnej, osobnej, fyzickej či spoločenskej marginalizácie či eliminácie INÝCH.

Rodinkársky klientelizmus ani malá či veľká korupcia nepomáhajú nikomu. A vystavujú nebezpečenstvu celú krajinu. Našizmus zabíja dôveru, budúcnosť aj ľudí. Obrazne aj doslova. Ako kombinácia konfesionalizmu, fundamentalizmu, rasizmu, nacionalizmu a triednej nenávisti je rakovinou verejného priestoru.



Arcibiskupov príbeh pokračuje

Viera má v sebe aj hlbokú dimenziu spolupráce a dôvery v ľudí, v budúcnosť, v možnosť opraviť pokrivenú spoločenskú a politickú realitu. Prekvapivosť príbehu Ježiša z Nazaretu bola práve v jeho slobode. On vernosťou pravde narušil dobové rodové, náboženské či etnické zvyklosti. Mýtnici, verejní hriešnici, Samaritáni, cudzoložnice – to boli jeho partneri v dôležitých evanjeliových rozhovoroch. Tí ktorí obstáli v takomto nerovnom boji s náboženským formalizmom a prežili, tí môžu o tom aj autenticky hovoriť. Slovensku môže Bezák po boku Čaputovej poodchýliť dvere otvorenejšieho pohľadu na svet spojeného s vierou. Nebojme sa nádeje, ktorú ponúka odvážna žena, ktorú sa nebojí podporiť odvážny arcibiskup. Toto je skutočné vzopnutie sa establišmentu, ktoré má zmysel aj obsah.



Bude ako bolo

Obdobie pontifikátu Jána Pavla II. sa vlastne predĺžilo o obdobie, kedy sa stal pápežom jeho ideológ a skvelý teológ Jozef Ratzinger. Charizma Jána Pavla II. však odišla spolu s ním a nikto po ňom, tak ako pred ním už jeho popularitu a mediálnu priazeň nedosiahol. Americký historik Garry Wills však o dedičstve pontifikátu Jána Pavla II. písal na prelome tisícročí.

Inštitucionálne a proaktívne riešenie novej situácie, do ktorej sa rímskokatolícka cirkev dostala, sa akosi zastavilo v jubilejnom roku. Rímski katolíci sa vtedy pri príležitosti jubilejného roku ústami vtedajšieho pápeža ospravedlnili za chyby minulosti. Avšak smerom do prítomnosti neboli prijaté žiadne efektívne opatrenia. Teológovia, ktorí boli pre začínajúce sa dvadsiate prvé storočie príliš otvorení, ostali na čiernej listine. 




Slovenským Kopernikom je arcibiskup

Tento pokus vykresliť pluralistickú spoločnosť liberálnej parlamentnej demokracie ako sekulárnu, teda bezbožnú, neveriacu a protináboženskú je len šikovný pokus úradných cirkevných ústredí o presadenie dominancie klerikálnej vízie sveta v spojení s osobnou vierou jednotlivca. Na Slovensku zvlášť rímskokatolícka cirkev presadzuje víziu, že bez vplyvu a usmernení vyššieho kléru, teda biskupov a ich verejných orgánov, niet viery. No je to inak.

Osobná viera či organizované spoločenstvo veriacich je možné aj v reformovaných cirkevných spoločenstvách, aj v komunitách veriacich, ktoré sa organizujú inak ako pod hlavičkou rímskokatolíckej hierarchie a jej lojálnych aliancií a postojových združení. Sociologicky je krokom vpred od krajiny s rozhodujúcim vplyvom kléru krajina spravovaná – v cirkevnej terminológii katolíckeho kánonického práva – laikmi, teda neklerikmi kompetentnými vo svojich oblastiach, odmietajúca hegemóniu kléru.



Cirkev sa nedá liečiť. Viera uzdravuje. 

Tabuizácia sexuality v cirkevnom prostedí a jej redukcia na počet a miesto súloží v živote kresťana významne prispieva k deformácii klerického prostredia. Ak by takíto mladí muži ostali bez rodiny a sami, boli by vo svojom tradičnom napríklad slovenskom vidieckom okolí za čudákov či starých mládencov. Takto majú ako klerici  zaujímavé spoločenské postavenie, autoritu a úctu. Akákoľvek úprava napríklad v zmysle voliteľného celibátu bez sankcionovania a bez naviazania celibátu na kňazstvo a následne aj na riadiace funkcie v cirkvi nie je všeliekom.  Významne by to zmenilo skladbu kléru a vedenia cirkvi, v ktorej by na rôznych úrovniach riadenia mohli aj v otázkach teológie hovoriť aj iní členovia cirkvi.




Zrušiť celibát nestačí, ale dá sa s tým začať

A preto mám veľa dôvodov si myslieť, že dobrovoľný celibát by nevyriešil a pravdepodobne ani nezabránil prípadom zneužívania moci klerikmi. Povinný celibát sa však významne podieľa na tom, že klerické prostredie rímskokatolíckej cirkvi priťahuje významne vysoké percento ľudí s emocionálnymi a vzťahovými deficitmi.


Sobotné reflexie o tom aká je úloha žien v spoločnost a cirkvách

Sobotné reflexie o tom ako sa dívajú angažované ženy zo svojej perspektívy na dianie v minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Jedna, ktorá má intenzívny vzťah k minulosti vďaka skúsenosti s prenasledovaním vlastného otca kvôli viere a novinárka, ktorá si tieto procesy všíma dnes a snaží sa hľadať priestor pre dialóg veriacich ľudí s prostredím v ktorom žijú tu a teraz tak, aby to bolo možné aj v budúcnosti.Mária Ničová  je členkou Konfederácie politických väzňov Slovenska a dlhé roky viedla Sekciu detí politických väzňov KPVS, a Ivana Mrvová redaktorka a novinárka, ktorá sa venuje aj témam etického a náboženského obsahu. V minulosti moderovala aj verejné podujatia na tieto témy v rámci Bratislavských Hanusových dní. 

Sobotné reflexie o našej národnej a duchovnej identite

Veľké dejiny zasiahli aj naše malé mestá, dediny komunity kultúrne, náboženské či etnické. Prítomnosť, slovenská i svetová ale aj tá kresťanská majú niečo spoločné: univerzálne hodnoty, ako keby strácali svoj zmysel. V dnešnom svete je zmysluplnou ponukou, skôr niečo menšie – to naše dobre známe, národné, rodinné malé. Bojíme sa veľkého sveta. Ako sa veriaci človek dnes nemá báť budúcnosti, keď sa stretáva s výzvami, ktoré sú také nečakané a vystavujú ho neistote. S Petrom Juščákom a Miroslavom Pollákom už aj v archíve RTVS.


Keď sa končí sranda

Toto nie je spor Kuffa vs. Havran. Alebo Čarnogurský vs. Havran. Tu ide o to, či sa slovenskej spoločnosti podarí spraviť krok od karikatúry viery k zrelej viere, ktorá nás presahuje svojím predmetom. Od istoty konfesionálneho včerajška k univerzálnejšej viere v širšiu spoluprácu. A viere, že tu chceme spoločne žiť aj zajtra. Vidíme, že práca s fašistickými symbolmi v kombinácii s náboženskými predmetmi či sarkazmus nefungujú. Skúsme niečo, čo môže zafungovať.



Sobotné reflexie 


O reformných katolíckych iniciatívach a hnutiach s Petrom Križanom a Rasťom Kočanom zo Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo pre 21. storočie OK21.

O skrytej cirkvi na Slovensku v období komunizmu a po ňom. Ale aj o tom, čo všetko prekonávala cirkev v iných častiach sveta, ako zápasí so striedavými úspechmi o svoju autenticitu ako aj o tom, prečo Abrahámovské odpovede sú aj našimi odpoveďami.

Vyberme sa na cestu, ktorá je nachádzaním v hľadaní. Lebo cieľom je cesta.





Stanovisko k trestnému oznámeniu na Michala Havrana

Slovenská spoločnosť po rokoch konečne začína slobodne diskutovať o vážnych hodnotových otázkach. V tejto dôležitej diskusii sa učíme otvorene a s rešpektom hovoriť o budúcom smerovaní našej krajiny a ako veriaci i ako ľudia bez otvorenej náboženskej príslušnosti sa s nádejou a tvorivým vkladom chceme zodpovedne zúčastňovať spoločenského dialógu na bioetické a spoločensko-etické témy.



Sobotné reflexie

Pápežská encyklika Rerum Novarum sa ako prvý pápežský dokument zaoberal otvorene sociálnou otázkou. V období priemyselnej revolúcie sa zrodila okrem buržoázie aj silná sociálna vrstva robotníkov. Proletariát, ktorý nemal čo stratiť len svoje putá sa stal v očiach stúpencov sociálnych premien revolučnou silou a nositeľkou pokroku.

Sociálne učenie Cirkvi – je samostatná teologická disciplína. Svoje korene má v 19. storočí. Zbedačovanie robotníkov, ktoré nastalo s prudkým rozmachom industrializácie bolo pre Cirkev výzvou, aby odpovedala na takzvané sociálne otázky. Pápež Lev XIII. vytvoril svojou encyklikou „Rerum novarum“ 1891 základ pre samotné sociálne učenie Cirkvi, ktoré je dnes označované aj ako kresťanská spoločenská náuka. S ekonómom Antonom Marcinčinom a pastorálnym teológom Jozefom Žuffom v relácii Sobotné reflexie.


Tma do svetla

Sloboda slova neznamená, že nemôžeme mať názor na to, ako niekto vystupuje vo verejnom priestore. Naopak, každé verejné vystúpenie je výbornou príležitosťou vstúpiť do dialógu o téme, ktorú prinesie. Zároveň je však zaujímavou aj rovina, kedy sa inštitúcia, ktorá má v spoločnosti mimoriadne postavenie cez svojich zástupcov, reprezentantov alebo mienkotvorných členov zapojí do diskusie v spoločensky závažnej téme. Inštitúcia totiž dáva takémuto názoru väčšiu váhu, ako keby to bol len názor jednotlivca. Preto je dôležité vedieť a vnímať prečo sa vystúpenie Mariána Kuffu na festivale LUMEN nedá prehliadnuť. Marián Kuffa má plné právo hovoriť čo chce. Verejnosť má plné právo vedieť, že, to čo Marián Kuffa na niektoré témy hovorí, nie je pravda. Tí, čo to vedia posúdiť, majú povinnosť o tom hovoriť a písať. V duchu slobody slova.



Sobotné reflexie

Výchova nie je možná bez sebavýchovy. Človek, ktorý nepracuje na sebe, nemôže zodpovedne a účinne pretvárať svet okolo seba. Romano Guardini v tridsiatych rokoch minulého storočia napísal knihu Listy o sebavýchove, no vo vtedajšou Nemecku sa predalo oveľa viac výtlačkov knihy Mein Kampf. Čo je vo výchove a sebavýchove rozhodujúce a kde hľadať inšpiráciu pre to, čo robíme a ako žijeme. Poznávanie sa nekončí obdobím školskej dochádzky či získaním vysokoškolského diplomu. O tom aké je vo výchove dôležité nezabudnúť na sebavýchovu a ako a kde k nej môžeme nájsť impulzy či vnútornú motiváciu sme v sobotu večer nahlas v Sobotných reflexiách uvažovali s vysokoškolským pedagógom docentom Emilom Komárikom a kazateľom, spisovateľom a maliarom Danielom Pastirčákom.


Kuffa v parlamente

Sprievod parlamentom so soškou Jezuliatka mal symbolický význam a mal naznačiť niečo, čo by vedeli vysvetliť jeho organizátori, protagonisti a poslanec ĽSNS Mazurek. Pri kontexte a uvažovaní, v ktorom sa mentálne pohybuje Marián Kuffa je namieste aj jeho iná ako magická a politická dimenzia. Mágia kultového sybolického úkonu ukazuje ako vzdialené je toto uvažovanie reálnemu a praktickému spoločenskému dialógu. Toto nie je reč, ktorou sa dá hovoriť. O to dôležitejšie je sa touto témou zaoberať.
 
Sobotné reflexie

Relácia Rádia Slovensko RTVS je novým pokusom ukázať presahy viery do nášho praktického každodenného života. V tomto vydaní uvažujeme o tom, ako vznikajú a ako sa tvoria duchovné tradície s Jozefom Jančovičom z Katedry biblických vied RKCMBF UK v Bratislave a Luciou Hidvéghyovou z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Biblický text je zapísanou tradíciou monoteistických náboženstiev. Židovstvo a kresťanstvo sa opierajú o Tóru a Starý zákon ako napísaný kanonický text. Zároveň sa skúsenosť viery neustále obohacuje o učenie rabínov či o cirkevnú tradíciu. Moderuje Miroslav Kocúr.
 


Veriaci sa nemusia báť budúcnosti

Ako veriaci a otvorene uvažujúci ľudia chceme o tom hovoriť ľuďom, ktorí tejto alternatíve majú tendenciu z rôznych dôvodov podľahnúť. Odmietame spolupráce s aktivistami a nositeľmi tohto riešenia v radoch politických strán aj náboženských spoločností či ich aktivistických skupinách.

Tieto iniciatívy sú zo sveta, v ktorom slušní veriaci či neveriaci ľudia žiť určite nechcú. Chceme im to trpezlivo, ale rozhodne vysvetľovať a ponúkame tento program spolupráce všetkým bez rozdielu viery, presvedčenia či názoru.

 


Je potrat vražda?

V rámci debaty o týchto otázkach medzi veriacimi ľuďmi v okruhu mojich známych sme sa zhodli s názorom veriacej ženy, že v štáte, ktorý sa politicky neviaže na žiadne náboženstvo, nemožno žiadať zákaz potratov. Žiadna kresťanka potrat nemusí podstúpiť nikdy, aj keď je zákonom povolený. Ukončenie vývoja plodu síce nie je vražda, no je to z hľadiska vierouky či osobnej viery zavrhnutiahodný skutok.

V náboženskej či teologickej terminológii a chápaní je to hriech. Spraviť z hriechu trestný čin plošným zákazom bez zohľadnenia okolností a individuálneho prístupu je však rovnakým prekročením kompetencie náboženstva ako hlásanie názoru, že stredom vesmíru je naša Zem.

Hybridné línie kultúrnej vojny

Preto ako kresťania hovorme ľuďom aj o nádeji a slobode Božích detí. Totalitárna alternatíva ustúpi len ekumenickej, angažovanej a motivujúcej viere tých, ktorých tento obraz trestajúceho Boha a pochybných pragmatických spojenectiev s apokalyptickými a vyhrotenými nábožensko-politickými interpretáciami nielen neuspokojí, ale ich aj právom zneisťuje a znepokojuje.


Beží výberové konanie na nového správcu krajiny

Koncesionárske poplatky si občania Slovenska platia aj preto, aby sme nemuseli chodiť do ulíc, ak je verejný záujem pošliapavaný, ignorovaný, prehliadaný alebo bagatelizovaný. Dnes je občan na ulici práve preto. Jeho záujem je málo reprezentovaný tam, kde je na to inštitucionálny priestor. Tak ho hľadá a vytvára tam, kde to je zatiaľ možné. Kultivovane, no nástojčivo. Ideálne by bolo, keby to riešili inštitúcie na to určené. To sa zatiaľ nedeje dostatočne uveriteľne.


Hosť Pyramídy s Miroslavom Kollárom

Je hlohovčanom telom i dušou. Je v súčasnosti dokonca jeho starostom. Jeho cesta do miestneho zastupisteľstva však nebola priamočiara. Pôsobil už ako študent a mladý novinár v rôznych redakciách malých časopisov ale aj ako riaditeľ tlačovej agentúry.

Editoval a autorsky spolupracoval na desiatkach kníh, ktoré majú v knižniciach po celom svete, vrátane Kongresovej knižnice vo Washingotne či univerzitných knižníc v Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde. 

Rozhovor o tom, ako sa veľké horizonty premietli do túžby byť starostom vo vlastnom malom meste a ako sa záujem o veci verejné stali pred pár rokmi aj motorom pre zmenu profesionálnej dráhy s primátoroms primátorom Hlohovca s Miroslavom Kollárom.


Táto opozícia Slovensku nestačí

Zdá sa, že naša krajina potrebuje ľudí, ktorí už svojou prácou niečo dokázali, dá sa im veriť a nebudeme si ich vyberať či hľadať v súťaži krásy. Viera v budúcnosť, kedy štát bude efektívny a bude pracovať pre všetkých svojich občanov nielen pre „našistov“ je základným predpokladom toho, aby sme takých ľudí našli. Kompetencia, osobná integrita a viera v politiku ako službu verejnému záujmu je prvou prerekvizitou tohto výberového procesu. Je to vo verejnom záujme.


Kazateľ

Václav Havel si „marginálne“ a bezvýznamné odhalenie Tisovej pamätnej tabule Bánovciach nad Bebravou 8. júla 1990 všimol nie pre jeho faktickú silu, ale pre potenciál významu, ktorý v sebe jej inštalácia niesla v srdciach a mysliach nebezpečnej skupiny ľudí. Dnes ich potomkov už máme v parlamente. Zasiatie silnej geopolitickej pochybnosti do významnej časti populácie je prvým predznamenaním „zmätenia myslí“ v tejto vlne Kuffovho kázania podobajúcej sa na hybridnú vojnu. Aby sme už v súvislosti s podujatím Zastavme zlo z Istanbulu nemuseli hovoriť len o vojne kultúrnej.


Úskalia boja za dobro

Banalizovanie tvrdošínskeho pochodu a aktivít týchto bojovníkov za dobro by bolo z dlhodobého hľadiska veľmi krátkozrakým riešením. Zvlášť ak ich podporili svojím vyhlásením aj niektoré cirkevné ústredia. Pokúsim sa naznačiť pri poznaní aj rešpektovaní duchovnej a hodnotovej motivácie nositeľov tejto optiky, prečo treba tento názorový prúd slovenského kresťanstva brať vážne.



Za socializmu cirkev bola priestorom slobody


Na lekárskej fakulte sme toho času boli v štrajkovom výbore a chodili za nami napr. Peter Tatár, biskup Korec či iní dovtedy „zakázaní ľudia“ a vznikali tam kresťansko-demokratické kluby. V tom období som to vnímal ako prienik spoločenského a duchovného. 

Aj keď ma medicína bavila (študoval som pediatriu), moja vtedajšia eufória bola silnejšia. Po páde komunizmu som preto išiel pomáhať na výstavbu kostola vo Svite a hneď potom som nastúpil na teologickú fakultu.

(Rozhovor pre portál Čierna labuť)



Rozviazať ruky spravodlivosti

Slušnosť demokratickej krajiny nás vedie aj k poznaniu a pochopeniu, že služba spravodlivosti znamená otvoriť oči a opraviť pokrivenú verejnú optiku. Vo verejnom záujme je potrebné pomenovať zlo, aby sme mohli žiť v „rovnom“ svete. Aby sa naše deti nenechali pomýliť. Aby si nemysleli, že zlo je dobro. Na pravde a na dobre záleží. Aj na láske k nim. Bez spravodlivosti to nejde. Preto je potrebné aj v našej krajine otvoriť cestu spravodlivosti. Nejde tu len o etiketu. Ide o nebo nad nami a v nás. Slušnosť, odhodlanie, vytrvalosť a spravodlivosť patria k sebe. Preto máme v spoločnosti súdy a spravodlivosť so zaviazanými očami. Rozviažme jej ruky.



Večery Michala Vašečku
...pokračujú v novom šate a s novými hosťami. Príďte si s nami v 12. marca 2018v Pistoriho palácaina tému "Uzatvárajú sa cirkvi na Slovensku do seba?" Hosťami boli Anna Polcková a Miroslav Kocúr.



Hosť Pyramídy s Erichom Hulmanom

Rozhovor  s generálnym sekretárom Slovenskej katolíckej charity  Erichom Hulmanom. SKCH má bohatú históriu a veľký rozsah činností v službe ľuďom v núdzi bez rozdielu na ich náboženstvo, rasu či presvedčenie. Svojimi aktivitami pomáha deťom, dospelým, sociálne, zdravotne či inak na pomoc odkázaným jednotlivcom aj komunitám na Slovensku ale vníma aj širší rozmer potrieb ľudí inde vo svete. Dávame preto, lebo sme aj my veľa dostali. 

Nie je to len naša zásluha, že sa nám darí viac, ako iným. Najlepším a najefektívnejším nástrojom pomoci je prevencia. Veľmi často sa vša zo stavu krajnej núdze ľudia a komunity nevedia dostať bez účinnej pomoci. Charita je založená na postoji aktívnej a činorodej lásky, ktorá sa prejavuje záujmom o tých, ktorí túto pomoc potrebujú. 




Ako nemyslieť na čiernu mačku

Púšťam sa do tejto úvahy aby som smerom k mojim konzervatívnym priateľom zamával bielou vlajkou. Chcem mier, nie občiansku vojnu. Ani kultúrnu vojnu. Téma kultúrnej vojny je však istej časti slovenskej klerikálne vyprofilovanej politickej skupinky, ktorá sama seba označuje  za kresťanskú či konzervatívnu veľmi blízka.

Turné proti zlu z Istanbulu ma dosť vyrušilo. Milión hlasov v pochybnom referende je silný sociálny kapitál, ktorý sa opúšťa ťažko a ešte sa s touto skupinou ľudí budeme musieť seriózne zapodievať. Môžeme na nich nemyslieť podobne ako nemyslíme na čiernu mačku.


O veriacich, ktorí kriticky myslia

 
Pri pohľade na našu spoločnosť sa ukazuje stále viac, že ľudia sa viac delia podľa toho, do akej miery sú ochotní čeliť aktívne moderným trendom, ako podľa striktných ideologických kritérií. Základné prístupy sa ukazujú na škále optimistickej otvorenosti a viery, že momentálne výzvy zvládneme, až po iracionálnu neochotu túto otvorenosť čo i len skúsiť, nieto ešte aj rozvážne riskovať krok do „neznáma“. Spoločnosť sa delí na tých, ktorí hľadia na budúcnosť s nádejou, a tých, ktorí z nej majú strach. Viera v budúcnosť alebo istota minulosti, ktorú si nepamätáme. Ako sa v tomto intervale môžeme informovane pohybovať?


Verím, lebo som liberál

Predminulý týždeň boli publikované zistenia, z ktorých vyplýva, že naša spoločnosť má silne zakorenené sklony nehľadať nové riešenia. Uprednostňujeme takzvané konzervatívne alebo skôr „naše“ vychodené cesty kultúrnych, rasových, náboženských a národnostných predsudkov.

 


 

Prepis textu podcastu, ak radšej čítate...

Na pozadí analýz, kto sa najviac zaslúžil o porážku fašistov a o kultivovanú defenestráciu županov v Trnave, Košiciach, Bratislave, Žiline a Prešove sa trochu pozabudlo na ocenenie tej časti spoločnosti, ktorá je viac ako len jazýčkom na váhe politických nálad. O podporu kresťanských cirkví sa v každých voľbách uchádzajú otvorene alebo skryto predstavitelia všetkých strán politického spektra. Minimálne si nechcú pohnevať potenciálnych voličov a preto sa nedotýkajú kontroverzných tém.





Reformovaná európska civilizácia

31. október sa tak považuje niekde slávne inde neslávne za deň reformácie cirkevného ale aj spoločenského života. Lutherových 95 téz proti zneužívaniu odpustkov, ktoré historici skrátene nazývajú Ablaßthesen, bolo 31. októbra 1517 doručených do rúk miestneho biskupa Hieronyma Schulza z Brandenburgu. Dostal ich aj arcibiskup Albrecht z Magdeburgu ako pápežský komisár pre odpustky. Keď Martin Luther nedostal od týchto biskupov ako prvých adresátov tohto svojho pojednania o pochybnej cirkevnej odpustkovej praxi odpoveď, začal zoznamovať so svojimi tézami niekoľkých svojich blízkych a priateľov. Tlačené verzie dokumentu boli zhotovené bez vedomia Luthera. Šírili sa po Nemecku s takou rýchlosťou, že sa toho zľakol aj sám reformátor.




Všetci svätí a menej svätí



Celý prepis podcastu nájdete tu.


Už aj Sedembolestná ozelenela?


Tento druh interpretácie je v prostredí ĽSNS rozšírený už do takej miery, že už nevzbudzuje pozornosť ani odmietanie. Fašisti „znormálneli“. 

Kriticky mysliaci veriaci občania svoj postoj vedia zaujať aj bez usmernenia. Doterajšie mlčanie KBS v tejto a podobných záležitostiach a prejavoch mohutnejúcej ĽSNS, ktoré stáli „za reč“ však počuť úplne zreteľne.

 

 

Slová, ktoré zabíjajú

 

Prepis tohto podcastu nájdete tu



Je politika špinavá?




Prepis tohto podcastu nájdete tu


500




Podcast aj s prepisom


Dojem je dôležitý

 

 Prepis tohto podcastu nájdete tu


Podstata slovenského našizmu


Je to skvelý pocit, že vám na stole pristane vždy tá správna obálka, správna informácia, že vám policajti všetko odpustia, že prokurátor nebude vyšetrovať vaše prípady, že všetko poriešia vám naklonení sudcovia a že vašu povesť bude chrániť tlač, rozhlas, televízia a všetky bezpečnostné zložky. Lebo ste náš človek. Našista.



6293 a ešte trochu viac

209 779 je počet ľudí, ktorí volili v marci 2016 ĽSNS. 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví. 53% voličov ĽSNS sú veriaci. 3% z tohto počtu sa v precíznejších analýzach začínajú objavovať ako tzv. hlboko veriaci. Hlboko veriaci sa podľa prieskumu odlišujú od ostatných veriacich tým, že až 96% z nich chodí aspoň raz týždenne do kostola, 28% z nich chodí do kostola každý deň.

 


Hosť Pyramídy s...



...Martinom Urbaníkom. Martinove nápady sa stávajú aj námetom pre prácu na krátkych filmoch. Jeho parťak a kamarát Viliam Bendik kreatívne nápady ďakej premieta a realizuje v svojej práci a vo svojom hobby - tvorbe krátkych video dokumentov. Jeho prvý ucelenejší filmový pokus z prostredia horského behu, 12CH Vysoké Tatry Trail, získal niekoľko ocenení na domácich festivaloch. To bolo preňho povzbudením pre rozsiahlejší projekt KROKY NA HRANE o šiestich bežcoch, ktorí za rozhodli oživiť autentický príbeh Vrbu a Wetzlera z druhej svetovej vojny.




Verím, lebo som liberál

 



Odpoveď na otázku, či veriaci príslušníci cirkví môžu byť liberálmi alebo socialistami, je pomerne zrejmá. Liberálny socializmus alebo socialistický liberalizmus sú legitímnymi voľbami či preferenciami ľudí, ktorí sa snažia v priestore ekonomickej slobody hľadať aj priestor pre solidaritu a rovnosť všetkých okolo. A odpoveď na nevypovedanú otázku, či kresťania môžu byť demokrati alebo socialisti, dáva Angela Merkelová pomerne explicitne.








Viera a lepšie Slovensko

Veriaci človek alebo človek hľadajúci svoje presvedčenie stojí pred hodnotovou dilemou, keď cíti, že to je inak. Alebo by to mohlo byť inak, ako o tom počúva vo svojej náboženskej komunite. Náboženskí lídri, ktorí nehľadajú nové riešenia nových situácií v interdisciplinárnom dialógu na akademickej pôde ani v spoločenskom dialógu, vydávajú svojich otvorene a kriticky uvažujúcich členov takto napospas pomýlenej alternatíve Sofiinej voľby medzi ateizmom a náboženským fundamentalizmom.





Hosť pyramídy s...



... Dávidom Králikom, ktorý svojím spontánnym a nekonvenčným prístupom ku škole, vyučovacej hodine či životu prekvapuje učiteľov, deti, rodičov a niekedy aj školských inšpektorov. Základom jeho optimistickej perspektívy je nikdy nekončiaci úžas nad krásami a zázrakmi tohto sveta. Okrem toho, že je sám učiteľom, pomáha svojimi radami aj svojim kolegyniam a kolegom učiteľom a učiteľkám po celom Slovensku.

 





SKDEJINY - Politická teológia a konfesionálne napätie







Diskusná relácia o súvislostiach a kontexte, v ktorom sa ocitla slovenská spoločnosť počas Slovenského štátu z náboženského a konfesionálneho hľadiska
.  O tom, čo a ako formovalo slovenskú spoločnosť, čím sa v tomto komplikovanom období inšpirovala náuka cirkvi a ako sa kresťanský antisemitizmus stal súčasťou Tisovej náuky aj s jej tragickými dôsledkami.


Rozhovor a uvažovanie Ondreja Prostredníka, Petra Juščáka, Jakuba Štofaníka a Miroslava Kocúra moderuje Michal Havran. Spolu s ostatnými časťami cyklu aj v archíve RTVS.


Hosť Pyramídy s ...




... Jakubom Pavlúsom, ktorý sa ako teológ a evanjelický duchovný dostal do povedomia verejnosti svojim príbehom. Ako to je s modernými trendami a tradičnými inštitúciami? Je možný na tieto témy zmysluplný dialóg alebo je medzi životom podľa vlastného presvedčenia veriaceho človeka a životom v spoločnosti dnes nezmieriteľné napätie? 

Rozhovor o tom, akú úlohu by v tejto situácii a pri pohľade na tieto otázky mohla mať dnešná teológia a dnešné cirkvi.




Čas na autentický dialóg



Bez ochoty poctivo čeliť výzvam sa v očiach verejnosti cirkevné kresťanstvo dostalo aj pri Istanbulskom dohovore do polohy tichej podpory politiky deštrukcie civilizačných úspechov európskeho priestoru.







Boh hosťom u Abraháma





Ak niečo dávame, nesmieme si to vziať späť. Niečo také sa nerobí. Samozrejme nikto z nás nepôjde a nepovie: Vráť mi to. Ale jestvujú isté postoje, ktorými si berieme to, čo sme darovali, späť. Keď napríklad v „slabej chvíli“ darujeme niečo, za čím nám je následne smutno, je nám ľúto, že sme to spravili. Vtedy sme voči iným odmeraní a práve to je spôsob, ktorým si to, čo sme darovali berieme späť. Alebo keď iným dáme pocítiť, aké vzácne, či dôležité bolo to, čo sme darovali, a ako nám tá vec chýba. Ak ľutujeme to dobré, čo sme spravili. To sú tie situácie, kedy si to berieme späť.

Romano Guardini




Hosť Pyramídy...



 


Juraj Mravec sa narodil v Leviciach. Kameru študoval na VŠMU v Bratislave.

Do Mosulu šiel aby ukázal ľuďom ako vyzerá utrpenie, ktoré spôsobil islamský štát a aby takto priblížil aj svojim svedectvom ako reportér a fotograf dôvody, ktoré viedli k migračnej kríze.

 

 
 



Cesta od vtipu, optimistickej predpovede k utopickej teórii až ku kresťanskej nádeji je dlhá. Napriek tomu sa o ňu pokúsim. Pozrieť sa na svet s úsmevom je potrebné nie preto, aby sme na svet s jeho starosťmi zabudli. Je to podľa mňa prvý krok k tvorivej premene problému na príležitosť.

Ak dokážem problém posúdiť v jeho paradoxnej interpretácii napriek jeho komplexnosti aj inak, rastie vo mne schopnosť nielen hľadať, ale aj nachádzať lepšie riešenia. Veriaci človek nepotrebuje svoju vieru, aby prekryl starosti, ktoré má so životom. V tom je biblické kresťanstvo iné ako jeho náboženské a cirkevné verzie.

Zvukové záznamy kázní v A4



Nádej menom František?



Revolúcia sa nekoná a aj Františkove sympatické vystupovanie má len charakter dobrých vzťahov s verejnosťou. Obdiv a nadšenie na jeho adresu je skôr z prostredia ľudí, ktorí nevedia posúdiť šírku a hĺbku jeho možností efektívne v rímskokatolíckom prostredí niečo naozaj ovplyvniť či zmeniť. Jeho absolútna moc mu na jednej strane dáva veľké možnosti, zároveň je však aj v úlohe, kde si uvedomuje veľkú zotrvačnosť inštitúcie, v ktorej sa zmeny konajú ako v každej inštitúcii s dlhou rodinnou tradíciou len postupne. Vidieť revolučné zmeny vo Františkovej žoviálnosti, bezprostrednosti či prirodzených vyjadreniach, v ktorých sa zachoval zodpovedne a ľudsky je prejavom posunutých očakávaní, ktoré má verejnosť nastavené veľmi nízko. Prejavy rešpektu voči iným cirkvám, moslimom, židom, ženám, homosexuálom – to je len elementárna civilizačná zrelosť. Jedným dychom František hovorí, že sa nič nemení. Dovnútra je rímskokatolícka cirkev vždy tá istá, len so susedmi si pestuje lepšie vzťahy. 


Nadýchnite sa. Dejú sa veci.

 

Leto je príležitosťou spomenúť si na hviezdne momenty našich životov a oprášiť ich. Máme za to pri pohľade na študentov stojacich na tribúnach a pomaly opúšťajúcich túto krajinu spoločnú zodpovednosť, ak chceme aby sa mali kam vráti. Toto sebavedomie by sme si mali vedieť užiť aj tvárou v tvár takému cynickému výroku, že evidentný skutok sa vraj nestal... Práve sa dejú veci.


Od Kohla k Sulíkovi

 



Je načase povedať, že kategoricky odmietavý postoj veriaceho človeka voči cudzincom v núdzi, utekajúcim pred diktátormi, tyranmi, suchom či biedou, je hlboko egoistický a snaha Richarda Sulíka takýto postoj legitimizovať je hlboko pomýlená. Je to kolektívny egoizmus, ktorý v dnešnej geopolitickej situácii nielen technologicky a ekologicky prepojeného sveta nič neospravedlní. V morálnej rovine je to dokonca zlo alebo, ak chcete, v reči tradičného konzervatívne starosvetského jazyka: je to hriech.






Hosť Pyramídy...

... s Jarmilou Lajčákovou, ktorá študovala sociológiu na Filozofickej fakulte UK a právo na Právnickej Fakulte UK. V štúdiu práva pokračovala na právnickej fakulte University of Toronto v Kanade. Venuje sa menšinovým problémom s pozornosťou upriamenou aj na rómske komunity a konkrétnych chlapcov a dievčat. Prepája teóriu menšinových práv a nediskriminácie s výskumom verejných politík a ich zavádzaním do praxe. Spolupracuje so starostami obcí s osadami, kde sa podarilo v

Kontakt

Máte nápady, podnety, otázky? Cítite a vidite na tomto portáli priestor pre ich realizáciu? O čom by ste tu radi čítali? Ste neveriaci ale predsa veríte v niečo nad nami? Prečo vám kresťanstvo a jeho prax nedáva uspokojujúce odpovede? Je možné spojiť liberálne zmýšľanie a sociálnu angažovanosť s kresťanským presvedčením? 

Napíšte na  
 aomega@aomega.sk
Spolupráca a podpora

Stránka www.aomega.sk je vytváraná  a administrovaná vďaka dobrovoľnej iniciatíve  jednotlivcov, ktorí ocenia akúkoľvek formu podpory  -  vzájomné linky, partnerské stránky a projekty, finančné dary jednotlivcov a organizácií. V prípade, že aj vy chcete pomôcť tomuto projektu, napíšte na aomega@aomega.sk.  


 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo