O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Spoločnosť  > Je potrat vražda?

Je potrat vražda?

Spraviť z hriechu trestný čin plošným zákazom bez zohľadnenia okolností je rovnaké prekročenie kompetencie náboženstva ako hlásanie názoru, že stredom vesmíru je naša Zem.

To, že potrat je podľa istej skupiny verejne aktívnych občanov vražda, je známy fakt. Ak sa skupina fašistických politikov rozhodla túto iniciatívu zapracovať do svojej populistickej agendy, máme nový dôvod vážne sa týmto súkromným názorom pomerne početného zástupu veriacich aktivistov zaoberať.

Je úplne v poriadku, ak si niekto myslí, že abortívne ukončenie tehotenstva je vraždou. Existujú však legitímne a uznávané argumenty právnej, morálnej, etickej aj teologickej povahy, ktoré kvalifikovane vysvetľujú rozdiel medzi vraždou a potratom. Aj preto to ošetruje aj súčasná slovenská legislatíva. Život jedinca a jeho individualita sa aj v náboženských komunitách teologicky aj duchovne potvrdzuje sviatosťou krstu. Rodičia nechávajú pokrstiť svoje deti až po narodení.

Takže v tejto perspektíve je potrebné moderovať aktivisticky a kresťanskou vierou motivované šírenie tohto osobného presvedčenia významnej skupiny veriacich kresťanov. Tento názor je podobne ako každý osobný názor legitímny. Nezakladá sa však na skutočnosti a momentálnom konsenze spoločenskej, politickej, právnej či teologickej diskusie. Všetci kresťania a dovolím si povedať, že aj vecne uvažujúci a zodpovední ľudia, sú predsa proti ľahkovážnym potratom. Ochrana života po jeho počatí je zrejmá z legislatívy aj z nášho každodenného života.

Nepravdivé tvrdenie

Je úplne pochopiteľné, že z hľadiska viery je ľahkovážny prístup k nenarodenému životu nielen nezodpovedný, ale pri vedomí faktu, že človek je len správcom a nie pôvodcom života či sveta, je takýto prístup aj hriešny. Tvrdenie, že potrat je vražda, však nie je pravdivé. Kresťanské a ostatné náboženské spoločenstvá majú veľký priestor vysvetľovať svojim členom význam a zmysel života podľa zásad a vnútorných predpisov svojich organizácií. Učme sa však ako veriaci ľudia niesť osobnú zodpovednosť za naše konanie. Buďme zároveň opatrní voči inkvizičným „omylom“ a poučme sa z nich.

Ak sa napríklad rodičia spoločne v indikovanom prípade mimomaternicového tehotenstva rozhodnú ísť na potrat, nie je to vražda. Je to abortus, ktorý chráni život ženy. Spontánny potrat je takisto potrat a nie vražda. Nie je to ani zabitie. Ak chce istá skupina politického spektra dávať verejnosti falošné lekcie z trestného práva a upravovať platnú legislatívu, je preto potrebné to vziať do úvahy. Ak vieme pochopiť, že existujú dôvody pre potrat v prípadoch, ako sú znásilnenie, ohrozenie života ženy či pri iných lekársky indikovaných prípadoch, tak by sme sa mohli ako veriaci aj inak veriaci či neveriaci dohodnúť aj na tom, že môžu jestvovať podobne dobré dôvody aj v iných prípadoch. Samozrejme, pri zvážení istých okolností a individuálnom prístupe. Tu je priestor pre zodpovednú nekonfesionálnu legislatívu.

V rámci debaty o týchto otázkach medzi veriacimi ľuďmi v okruhu mojich známych sme sa zhodli s názorom veriacej ženy, že v štáte, ktorý sa politicky neviaže na žiadne náboženstvo, nemožno žiadať zákaz potratov. Žiadna kresťanka potrat nemusí podstúpiť nikdy, aj keď je zákonom povolený. Ukončenie vývoja plodu síce nie je vražda, no je to z hľadiska vierouky či osobnej viery zavrhnutiahodný skutok.

V náboženskej či teologickej terminológii a chápaní je to hriech. Spraviť z hriechu trestný čin plošným zákazom bez zohľadnenia okolností a individuálneho prístupu je však rovnakým prekročením kompetencie náboženstva ako hlásanie názoru, že stredom vesmíru je naša Zem.

Je to aj traumatizovanie verejnosti a tých veriacich, inak veriacich a neveriacich rodičov, ktorí k životu pristupujú zodpovedne. A tých rodičov je drvivá väčšina.

Určite treba bojovať za život, lásku a porozumenie. Treba sa postaviť aj proti ľahkovážnym a nezodpovedným morálnym postojom jednotlivcov. Aj proti osobným a spoločenským hriechom. Určite by však veriaci nemali klamať o tom, že každý potrat je vražda, a treba ho preto plošne zakázať. A takouto fundamentalistickou agendou kotlebizovať Slovensko. Lebo ak bude Kotlebova strana nateraz hlavným nositeľom tejto agendy takto uvažujúcich kresťanov, nebude to nič iné ako posväcovanie vlastného náboženského účelu spoluprácou s pochybnými spoločenskými silami.

Polemizovanie o tom, že ide o parlamentnú stranu, otvára opäť len otázku ohľadom toho, ako sa orgány nečinné v trestnom konaní podieľajú na legitimizovaní Kotlebovej ideológie. To, že zo strany kresťansky motivovanej agendy ide pri spájaní sa s fašistami o hriech, je opäť jasné inej skupine kresťanov a občanov tohto štátu. Napríklad ja vo svedomí mám voči takémuto zjednodušovaniu ako veriaci človek a teológ vážnu výhradu. Ako občan s takýmto miešaním cirkevnej náuky a vynucovaním jej dodržiavania svetskými zákonmi nesúhlasím. Nehovoriac o tom, ako sa spoluprácou s Kotlebovou stranou posúvame do kalných vôd nových problémov.

Priestor pre zodpovednosť

Nezodpovedný a ľahkovážny potrat je hriech. Vnímať ho ako antikoncepciu je hrubým zneužitím možností dnešnej medicíny na osobné ciele. V spovednici som však v minulosti niekoľkokrát zažil, ako ľudia, ktorí sa pre potrat rozhodli, mali pre to dobré dôvody a aj keď ich cirkev neschvaľuje, uplatňuje v individuálnych prípadoch možnosti, keď človek, ktorý sa pre potrat rozhodne, môže dostať rozhrešenie a môže pri úprimnom prísľube zmeniť svoje konanie začať znova. Osobná zodpovednosť ostáva.

Ak náboženskí aktivisti necítia a nevidia tento priestor pre zodpovednosť, ktorý vytvára v osobnom duchovnom vedení aj úradná cirkev, unikajú pred progresom, ktorý je v tejto oblasti zrejmý. Implementovanie náboženských pravidiel do legislatívy štátu, ktorý sa neviaže na žiadne náboženstvo, v spolupráci s fašistami, je tým najproblematickejším krokom pri hľadaní lepšieho riešenia.

Potrat je vždy zlým riešením. Niekedy sa preň rozhodne sama príroda, niekedy sa pre potrat rozhoduje človek sám, niekedy sa pri zohľadnení všetkých dostupných alternatív a ich okolností rozhoduje v spolupráci s lekárom či inými blízkymi ľuďmi. Ako veriaci ľudia by sme preto mali mať dosť síl na to, aby sme pri našom vnímaní tejto dimenzie stále ponúkali verejnosti zodpovedné riešenia, ktoré otvárajú priestor pre život tým, ktorí to s ním myslia vážne. Aj s vedomím, že ideálne riešenie a raj na zemi vybudovať nevieme.

DennikN

späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo