
Z času načas ožívajú zlí duchovia minulosti a ich heraldi. Mnoheľova škola či ulica v Poprade, Ďurčanského pamätník v Rajci, Tisove tabule v Bánovciach... Tieto témy periodicky ožívajú na Slovensku začiatkom marca. Niektoré sú politicky motivované, niektoré prinesie sám život. Text pastierskeho listu, ktorý sa čítal v rímskokatolíckych kostoloch na Orave, Liptove a na Spiši 27. februára si však zaslúži pozornosť.
20. apríla uplynul práve rok, čo sme sa rozhodli neprizerať sa. Prostredníctvom tohto blogu sa začala spontánne formovať skupina ľudí, ktorá sa nechcela prizerať. Udalosťou, ktorá spojila takmer 2000 ľudí - toľko podpisov sa nazbieralo - na celom Slovensku ale aj mimo neho bola bohoslužba arcibiskupa Jána Sokola v prítomnosti vážených hostí.
...lebo pasivita je spoluzodpovedná za šírenie zla. Smutné dejiny 20. storočia nás poučili, že chýbal spontánny odpor obyčajných slušných ľudí, ktorí aj v tej dobe existovali a nebolo ich málo. Nechceme sa prizerať, lebo kolektívna amnézia smeruje k opakovaniu tragédií z minulosti.
Dňa 18. apríla 2008 slúžil trnavský arcibiskup Ján Sokol v bratislavskom kostole zvanom Blumentál sv. omšu za Dr. Jozefa Tisa, prezidenta prvého slovenského štátu. Celebroval ju na 61. výročie jeho popravy. Svätú omšu slúžil na oltári, o ktorý bola opretá Tisova fotografia a štylizovaný slovenský dvojkríž. V blízkosti oltára bola umiestnená prezidentská štandarda Dr. Jozefa Tisa s heslom: Verní sebe – svorne napred! Tieto symboly ako aj prítomnosť viacerých hostí na eucharistickej slávnosti protirečia slovám hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, ktorý sa pre médiá o tejto bohoslužbe vyjadril ako o súkromnej akcii arcibiskupa Sokola. späť |
tlač |
hore |




